Záver pešieho pochodu z Auschwitzu do Žiliny s projekciou dvoch celovečerných dokumentov – Zachor Ľuba a Moniky Stacho rozpráva príbeh zaniknutého pracovného tábora v Novákoch, Kroky na hrane sú dokumentom o ultrabežcoch, ktorí rovnakú trasu z Auschwitzu do Žiliny prebehli pred rokom. Okrem filmov v rámci programu vystúpi aj huslistka a speváčka Miriam Kaiser a ďalší hostia.
záver pešieho pochodu z Auschwitzu do Žiliny a projekcia dokumentárnych filmov
sobota 11. 8. 2018, 18.00
vstup voľný
Predbežný program večera:
18.00 diskusia s účastníkmi pochodu VWM, moderuje Radek Hejret (ICEJ ČR), vystúpi aj Pavel Frankl, Fedor Gál a odovzdaná bude cena Nadácie Vrba-Wetzler Jozefovi Ondriášovi, policajnému úradníkovi zo Sniny, ktorý pomohol Arnoštovi Rosinovi a Cz. Mordowiczowi
19.00 – projekcia dokumentárneho filma Ľuba a Moniky Stacho – Zachor
20.00 – hudobné vystúpenie Miriam Kaiser
20.30 – projekcia dokumentárneho filmu Viliama Bendíka – Kroky na hrane
Vrba Wetzler Memorial
VWM je spoločné dielo širokej komunity aktívnych občanov inšpirované víziou Fedora Gála. Pochod ľudí, ktorí myslia, cítia a nechcú byť len pasívnymi svedkami. Stotridsať kilometrov pešo po stopách Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, týždeň fyzického nasadenia, spoločných diskusií aj osamelých meditácií, ukončených v Žiline slávnostným záverom v Novej synagóge. Ich útek z tábora Auschwitz-Birkenau a správa, ktorú následne spísali v Žiline, má v dejinách zásadný význam. Piaty ročník memoriálu venovanému dvom hrdinom, ktorí riskovali životy, aby sa pokúsili zachrániť tisíce Židov pred istou smrťou, sa opäť koná dvakrát – v júli aj v auguste.
www.vrba-wetzler.eu
Zachor
Projekt fotografov Ľuba a Moniky Stacho Zachor (2015 – 2017) mapuje pamäť miesta naďaleko Novák v časti Laskár, kde bol v rokoch 1941 – 1944 pracovný a koncentračný tábor pre židov. Od marca do októbra roku 1942 bolo z koncentráku v Novákoch vyvezených cca 5600 ľudí do táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor v Novákoch fungoval do vypuknutia SNP ako pracovný. Po vojne tábor slúžil ďalším internačným zámerom Československa. Neskôr bol postupne rozobratý a materiál rozkradnutý, pretože sa nachádzal na poddolovanom území nováckych uhoľných baní. Dnes na tomto mieste už niet stopy po tom všetkom, čo sa tam dialo a rozprestierajú sa tam len polia. Vo filme na tábor v Novákoch spomínajú bývalí väzni: Alžbeta Schicková (1927), Rozália Becková (1927), Alexander Bachnár (1919), Dalma Špitzerová (1925) a Jozef Weiss (1933). Väzňom v tábore bol istý čas aj Alfréd Wetzler. Vo videu sú použité archívne fotografie z pracovného tábora zapožičané od Ruženy Beckovej, Alexandra Bachnára, z Múzea holokaustu v Seredi, z Múzea Yad Vashem, Slovenského ústredného archívu a ďalších zdrojov. O koncentračnom tábore neexistuje fotodokumentácia a tak autori siahli po citáciách z filmu režiséra Petra Solana Boxer a smrť (1963), ktorý bol natočený v tábore v Novákoch v čase, keď ešte existoval, hoci dej sa odohráva vo vyhladzovacom koncentráku v Poľsku. Film je venovaný aj hrdinstvu troch osobností. Vynikajúcemu lekárovi tábora Jakubovi Špírovi, ktorý okrem liečenia väzňov hľadal spôsob upevnenia ich psychického aj fyzického zdravia. Ďalším človekom, ktorý prispel k záchrane ľudských životov v tábore bol moravský rodák a baťovec Ing. Otto Mandler. Ako manažér dokázal zorganizovať výrobu v 17-tich dielňach a tak zabezpečiť samofinancovanie tábora, pričom z produkcie profitoval aj Slovenský štát. Tretím bol architekt Andrej Steiner, ktorý sa snažil vytvoriť v danej situácii prijateľné podmienky pre život väzňov, čo presadzoval ako vedúci stavebného oddelenia.
Zachor, 2017, 55min. / námet, scenár: Ľubo Stacho, kamera: Ľubo Stacho, Marko Horban, strih: Marko Horban, hudba: Martin Burlas, produkcia a réžia: Monika a Ľubo Stacho
Kroky na hrane
V apríli 1944 utiekli dvaja Slováci, Rudolf Vrba a Alfred Wetzler, z pekla koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v okupovanom Poľsku. Niesli so sebou dôležité informácie o priemyselnom vyvražďovaní Židov v koncentračnom tábore, aby ich odovzdali svetu, ale najmä veľkej komunite vyše milióna maďarských Židov, ktorým bezprostredne hrozili deportácie a smrť. Absolvovali náročnú cestu nepriateľským územím. Pohybovali sa najmä v noci. Na ceste im niekoľkokrát nezištne pomohli ľudia, ktorí tým riskovali životy svoje aj svojich rodín. Jedným z nich bol aj Ondrej Čanecký, jednoduchý roľník zo Skalitého, ktorý ich náhodne stretol vo chvíli, keď prekročili hranice na Slovensko. Nebyť jeho odvahy, neexistoval by tento príbeh. Pomoc a zradu delí len tenká čiara. Vtedy aj dnes.
Šesť kamarátov oživilo tento autentický príbeh z druhej svetovej vojny behom po autentickej trase úteku. 21. apríla 2017 sa skoro ráno s východom slnka vydali na dlhý beh tri dvojice ultrabežcov – Martin Urbaník a Marián Kamendy, Martin Sekér a Peter Brestovanský, Marcel Jedlička a Daniel Blonski. Bežali po stopách Vrbu a Wetzlera 170 km z Osvienčimu do Žiliny, aby pripomenuli ich dôležitý čin. Projekt Kroky na hrane je voľne inšpirovaný pochodom Vrba Wetzler Memorial. Na príprave bežeckého projektu bežci a autori filmu aktívne pracovali počas 12-tich mesiacov od jari 2016, aby mohli celý jeho priebeh zachytiť aj na filmové kamery. Okrem samotných bežcov sa na realizácii projektu podieľalo ďalších 18 ľudí, ktorí prispeli k jeho úspešnej realizácii v náročných a autentických podmienkach poľských a slovenských hôr na konci apríla 2017.
Kroky na hrane, 2017, 40min. / námet: Martin Urbaník, Martin Sekér, scenár: Viliam Bendík, Martin Urbaník, Robert Schmidt, kamera: Dominik Šuplata, Štefan Šuplata, Michaela Klanicová, Tomáš Ščepka, Pavol Piktor, Viliam Bendík, strih: Filip Hanko, hudba: Milan Spano, Bence Bükki, produkcia a réžia: Viliam Bendík
Miriam Kaiser
Skladateľka, huslistka a speváčka. Počas štúdií na bratislavskom konzervatóriu ju brat Marek prizval, aby vytvorila sláčikové aranžmány k skladbám, ktorých vydanie pripravoval. Pootvoril jej tak bránu k tvorbe samotnej. Po skončení štúdia dostala príležitosť vystúpiť a predstaviť svoju vlastnú skladbu, neskôr nazvanú Prvá, ako predskokanka na koncerte Mariána Vargu. Ďalším medzníkom bola jej prvá vokálno-inštrumentálna skladba, ktorú vytvorila v období, keď pôsobila v orchestri Slovenského národného divadla. Nasledovalo vydanie prvého CD s názvom Deň dňu, ktoré nahrala v spolupráci s Milanom Adamcom, Andrejom Hruškom, členmi orchestrov Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a ďalšími hosťami. Miriam tvorí rozmanitú, farebne a štýlovo nespútanú hudbu, ktorou oslovuje širokú škálu poslucháčov. Jej obľúbenými autormi a interpretmi sú Avishai Cohen, Lisa Hannigan, Esperanza Spalding, Katie Melua, Markéta Irglová, Anna Maria Jopek, Sting, alebo česká hudobná skupina Bratři Orffové. Na jej aktuálnu tvorbu má vplyv prúd súčasnej modernej klasickej hudby, predovšetkým The Cinematic Orchestra, francúzky skladateľ a režisér Woodkid, americké sláčikové kvarteto Kronos alebo islandský skladateľ a klavirista Olafur Arnalds a Jóhann Jóhannsson. Jej najnovšia tvorba využíva minimalizmus, inšpiráciou je americký skladateľ Philip Glass alebo estónsky skladateľ Arvo Pärt. V porovnaní s debutovým CD nový projekt Colour Sounds dáva väčší priestor inštrumentálnej hudbe a inšpiráciám slovenským folklórom. Jeho charakteristickou črtou je inšpirácia slovenskou melodikou v spojení so súčasným spracovaním, ktoré vychádza z klasickej, populárnej aj elektronickej hudby. Hudobne ho obohatili aj známi inštrumentalisti – harfista Michal Matejčík a violončelista Jozef Lupták.
www.miriamkaiser.sk
Vrba Wetzler Memorial
Zachor
Kroky na hrane
Miriam Kaiser
