Mišo

1974 – 2016

Smrť sa vždy týka tých druhých. Neskutočnú hĺbku hranice života a smrti prináša len najbližším. Tú otázku pred nás položí čas, keď prvýkrát zistíme, že nám zomrel otec, mama, sestra, brat, žena, muž. Alebo dieťa. Je to otrasné, je to utrpenie, ktoré musíme zažiť, lebo  každý človek bol raz niekedy niekoho dieťaťom. A nie je možné nemilovať deti.

Dnes ale smúti každý, kto Miša poznal, lebo na to, aby bolo jasné, že odteraz budeme ako generácia bez neho slabší, sa nemusíme milovať.

Všimol som si ho okolo roku 2002 a začal som ho uznávať za odstup, nenápadnosť a strohosť. Mal to premyslené. Podľa mňa Mišo hľadal umenie v pukline. Vedel, že svet je chladný, hladký a zaoblený, že sám ho neunesie, aby ním pohol a tak hľadal škáru, cez ktorú by ho nachytal, zadrapol doň nehtom a vydlabal pritom do starého nábytku podľa pravítka odkaz po anglicky. Napríklad: Intellectuals are very skilled liars.  Alebo zanechal otázku: Which nationalism is better?

Obaja sme si držali odstup, a to ľudí poväčšine spája. Tu a tam sme sa stretli a porozprávali. Nešlo to vždy dobre. Bol na mňa až príliš zaujatý a hĺbavý typ. Aj rozhovor do Flash artu v roku 2012 sme naživo vzdali, vypili kofolu na Kolibe a spravili sme ho neskôr písomne cez emaily. Vtedy napísal, že umeniu neškodí nič. Mišo bol veľmi veľkorysý človek a mal dobrý zmysel pre humor. Musel byť dobrý učiteľ. No jeho hlavné myšlienky boli vlastne obavami. Možno preto bol on sám taký opatrný, pomalý.

V roku 2014 sme v Žiline spravili spolu na javisku jeden výstup z jeho projektu o regionálnych lídroch Novembra 1989 Na miestnej úrovni na ktorý nikto neprišiel. Bola to asi najlepšia akcia, ktorú som na Stanici spravil. Ďalší rok sme vystavili moje najobľúbenejšie jeho dve práce na výstave Strach – pôvod štátu. Aj na úplne prvej výstave, ktorú som robil v Novej synagóge Ďakujeme, že ste prijali našu účasť, bolo jedno jeho dielo. Medzitým sme párkrát boli spolu v jeho pivnici v Petržalke aj v Dúbravke a bolo to také naozaj socialistické.

Naposledy sme sa videli v zime, pili pivo v panelákovom pajzli a rozprávali sa o revolúcii a politike. Hovorili sme o tom, že dejiny Novembra treba napísať tak, že by sa v nich revolúcia ani veľmi nespomínala, veď mechanizmy manipulácie sa nezmenili a pozoruhodná je tiež kontinuita moci.  To sa mu páčilo. Rozlúčili sme sa veľmi priateľsky. Naposledy.

Mišo, bol si múdry a odvážný chlapík. Dobrý človek.

Budeš nám chýbať, kamarát.

Fedor Blaščák, 23. 10. 2016

P.S. Retrospektívnu výstavu DIVIDED WE FALL, Michal Moravčík môžete vidieť v Novej synagóge od 21. 12. 2018 do 10. 3. 2019. Paralelne prebieha do 31. 3. 2019 jej väčšia časť UNITED WE STAND, Michal Moravčík v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici.

Michal Moravčík: By Uniting We Stand / By Dividing We Fall (2005) na výstave Strach – pôvod štátu v Novej synagóge (2015).

Michal Moravčík: Na miestnej úrovni (2014), čítačka – audiovizuálna performance na Stanici Žilina-Záriečie (2014).

Michal Moravčík: Suspicious Repair (2004), na výstave Strach – pôvod štátu v Novej synagóge (2015).

Michal Moravčík: Think Tank (2006), na výstave Ďakujeme, že ste prijali našu účasť v Novej synagóge (2012).