6 je súčtom a súčinom vlastných deliteľov, dokonalé číslo. 6 Milana Guštara je udalosťou v priestore, rozšírením budovy Novej synagógy.
Výstava, Nová synagóga Žilina
Hosť: Michal Cáb
Kurátorka výstavy: Katarína Gatialová
Vernisáž v piatok 4. 8. 2017, 18.00
s komentovanou prehliadkou (19.00) a zvukovou performance Cáb, Gatialová, Guštar (20.00)
Výstava potrvá do 29. 9. 2017
Sprievodný program výstavy (prednášku o číslach, šachový turnaj, workshop pure data, filmovú projekciu a komentované prehliadky) nájdete na www.novasynagoga.sk/milan-gustar-6-sprievodny-program
O 6 sa mi nechce hovoriť ani ako o výstave, ani ako o inštalácii, hoci má atribúty oboch. Chápem ju skôr ako komplexný myšlienkový systém, typický pre tvorbu Milana Guštara, ktorý však ďaleko presahuje oblasť umenia.
Milan Guštar: 6_video teaser from Nova Synagoga on Vimeo.
Po roku od výstavy Uvnitř v galérii Plusmínusnula ho znovu predstavujeme v Žiline. A zatiaľ čo vtedy sme ukázali jeho tvorbu skôr ako celok, teraz prinášame len malú skupinu diel. Milanovi Guštarovi sme tentokrát ponúkli monumentálny priestor Novej synagógy, lebo práve tam podľa mňa jeho veci svojím významom patria. On ich vybral a upravil tak, aby dokonale vyjadrovali miesto, kde sa ocitli.
Milan Guštar sa v synagóge zaoberá číselnou symbolikou, harmonickými a disharmonickými vzťahmi frekvencií, kombinatorikou, odvoláva sa tiež na židovskú mystiku. Samotný výber čísla 6 nie je náhodný, a to hlavne pod kupolou s obrovskou Dávidovou hviezdou v Novej synagóge. Premenlivé proporcie zvuku vyjadrujú základné matematické vzťahy, no ich výsledok môže vo svojej presnosti, jednoduchosti a zároveň nestálosti vyznieť znepokojujúco.
Milan Guštar stojí ako nenápadný technik a technológ v pozadí množstva výstav súčasného umenia. Vo svojej voľnej tvorbe rozmýšla v základných, aj komplikovanejších matematických vzťahoch a ich filozofickou alebo teologickou symbolikou. Výpočty a kódy ponecháva vo svojej čistej forme, prípadne ich vyjadruje graficky. Do kontrastu kladie chaos a poriadok, šum a sínusoidu, používa základné zvuky a ich matematické alebo algoritmické vyjadrenia. Série grafických partitúr a animácií popisujú premenlivé vzťahy zvukov. Dokonca aj mŕtve pavúky v pivnici v Milanovi dokážu vyvolať sériu výpočtov harmonického ladenia, prípadne exaktných geometrických obrazcov.
6 Milana Guštara a jej priestorovú a myšlienkovú hegemóniu sme sa rozhodli trochu nabúrať. V bočnej miestnosti prístupnej z balkónu synagógy sme umiestnili komplementárnu inštaláciu mladšieho českého autora algoritmického, zvukového a iného umenia Michala Cába. Cáb je podobne komplexná osobnosť ako Guštar, so širokým záberom schopností a s veľkým teoretickým ukotvením svojej tvorby. Sám sa často vo svojich dielach naGuštara odvoláva. V diele “Slyšet kostí” je zvuk je prenášaný do vnútorného ucha prostredníctvom vibrácie kostí lebky – s využitím načúvacích prístrojov. Na rozdiel od každodenného počutia, kedy bubienky rozochvieva vzduch, sa jedná o inú fyzickú sluchovú skúsenosť. Šesť zvukových kanálov Michala Cába popisuje koncepty alebo vízie diel a situácií. V porovnaní s prostredím v hlavnom priestore Novej synagógy je tu počúvanie intímnym zážitkom. Inštalácia umožňuje kombinovať jednotlivé monológy do zmäti vnútorných hlasov.
Milan Guštar je organológ, skladateľ, konštruktér elektronických a elektroakustických zariadení, tvorca zvukových prostredí, interaktívnych systémov a počítačových programov autor dvojzväzkovej encyklopédie o elektrofónoch a otec českého algoritmického umenia. Zaoberá sa medziodborovým výskumom na pomedzí vedy, techniky a umenia, predovšetkým matematickými princípmi v hudbe, teóriou tónových sústav, elektronikou, informatikou, aplikovanou matematikou, modelovaním a simuláciou. Mikrotonalitu a algoritmické postupy využíva pri tvorbe svojich hudobných kompozícií a ich vizuálnych partitúr, zvukových a multimediálnych inštalácií.
http://www.uvnitr.cz/
Michal Cáb (foto: Dora Kubíčková) vyštudoval teológiu a postgraduálne Akadémiu výtvarných umení v Prahe u Tomáša Vaňeka v ateliéri Intermédia III. Venuje sa noisovej improvizácii, programovaniu syntetizátorov, zvukových inštalácií a audiovízie. Vo svojej pedagogickej a umeleckej praxi sa zaoberá prevažne problematikou využívania programovacích jazykov a otvoreného softwaru ako základného vyjadrovacieho prostriedku pre súčasného umelca. Jeho nástrojovou doménou je operačný systém Linux a programovací jazyk Pure Data.
http://ticho.multiplace.org/
Katarína Gatialová (foto: Adam Hrubý) je kultúrna manažérka, kurátorka a experimentálna hudobníčka. Vyštudovala vedu o výtvarnom umení a vizuálnu komunikáciu na VŠVU v Bratislave. Vo svojej kurátorskej praxi sa venuje najmä mediálnemu a súčasnému umeniu, zaujíma sa o vzťah vedy, technológie, kódu a umenia. Aktuálne pracuje ako sekčná riaditeľka v Národním filmovém archivu v Prahe. Ako hudobníčka tvorí živú algoritmickú hudbu v programovacom prostredí SuperCollider alebo improvizuje na modulárny syntetizátor.
