V severnej polovici kupoly pracujú od 8. júla 2013 slovenskí a poľskí reštaurátori v rámci medzinárodného workshopu. Odstraňujú nepôvodné sekundárne nátery z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré prekrývajú jej pôvodnú výmaľbu.
Keďže ide o významnú pamiatku, je dôležité, aby obnova prebiehala na profesionálnej úrovni, rovnako aby sa predišlo úbytkom pôvodnej hmoty a dodržala metodika obnovy. O tom, čo presne tieto dva týždne v kupole robia, sme sa rozprávali s Ivanom Pilným z Katedry reštaurovania VŠVU a Marekom Repáňom zo združenia Restart, ktorí sú tiež účastníkmi workshopu:
Akou technológiou odstraňujete sekundárne vrstvy?
Zvolili sme technológiu mechanického odstraňovania sekundárnych úprav. Keďže ide o vápenné nátery, je možné ich zmäkčovať vodou, čím sa stávajú menej súdržné. Pôvodná vrstva je gletovaná, preto sa sekundárne vrstvy s ňou neprepojili a dajú sa odstraňovať bez väčších úbytkov pôvodnej úpravy. Oproti naším pôvodným plánom ide odstraňovanie oveľa rýchlejšie, čo nás samozrejme teší. Zo sondážneho výskumu sme vedeli, že klenba nie je preomietaná, čo znamenalo, že aj jej pôvodná úprava bude dobre zachovaná a čistenie od premalieb bude časovo menej náročné, ako v prípade ostatných plôch, kde sa nachádza viacero omietkových vrstiev. Až realizácia plošných odkryvov, pri ktorých sme určili technológiu čistenia premalieb ukázala, ako najefektívnejšie novodobé vrstvy odstraňovať. Plošné odkryvy bolo možné realizovať až po stavbe lešenia, preto nebolo možné určiť spôsob čistenia vopred. Pôvodné odhady boli možno trochu pesimistické, preto sme radi, že čas strávený čistením skracujeme, čím vzniká priestor pre ďaľšie aktivity spojené s obnovou pamiatky.
Čo je ešte pred vami?
Po odstránení nepôvodnej výmaľby budú vysekané sekundárne tmely, miesta úbytkov budú vytmelené tak, aby povrch nových zásahov korešpondoval s originálom. Čo sa týka materiálu, podklad tvorí vápenno-cementová omietka, ktorej povrch je prekrytý gletovanou vápennou vrstvou, smotanovobielej farebnosti. Na nej bola pôvodne vyobrazená štylizovaná Dávidova hviezda realizovaná technikou zlátenia metálom na okrovom podklade. Doteraz, sme jej podobu čiastočne mohli rekonštruovať len z jednej archívnej fotografie a reštaurátorského sondážneho výskumu. Pri odstraňovaní sekundárnych premalieb sa informácie spresňujú a tak získavame úplnú predstavu o pôvodnej podobe výzdoby kupoly.
Kedy uvidíme hviezdu v kupole?
Zlátený povrch Dávidovej hviezdy bol pravdepodobne deštruovaný počas sekundárnych premalieb, zachoval sa len v nepatrných fragmentoch. Podobu hviezdy vieme rekonštruovať vďaka tomu, že olejové médium použité pri zlátení vsiaklo do vápennej podkladovej vrstvy a tým zachovalo jej tvar pozorovateľný pri zvlhčení omietky alebo zviditeľnený pod UV svetlom. Vzhľadom k celkovej koncepcii obnovy pamiatky plánujeme rekonštruovať pôvodný tvar hviezdy retušou čiastočne transparentnej okrovej farebnosti. K tomu sa zrejme v rámci tohto dvojtýždňového workshopu nedostaneme, zostane to ako najbližšia úloha na ďalšiu podobnú príležitosť.
Ivan, ty si pracoval aj na materiálovom a reštaurátorskom výskume, ako ste skúmali vzorky?
Výskum použitých materiálov prebiehal na základe analýzy odobratých vzoriek. Analýza vzoriek prebiehala v laboratóriu Katedry reštaurovania VŠVU v Bratislave, kde boli podrobené opticko–fyzikálnemu a chemicko–technologickému výskumu. Podrobnejšie materiálové analýzy budú spracované v laboratóriach Fakulty restaurování v Litomyšli, Univerzita Pardubice v auguste 2013.
– – –
Účastníkmi medzinárodného reštaurátorského workshopu sú: Marek Repáň, Ivan Pilný, Peter Šimon, Justyna Kwiatkowska, Karina Pelka, Jakub Rzeźniczek a ďalší … Za finančnú podporu ďakujeme Európskej únie, Fondu mikroprojektov Programu cezhraničnej spolupráci PL-SK 2007-2013 a Nadácii VÚB, ktorá nás podporila v rámci svojho programu Poklady môjho srdca. Ďakujeme tiež žilinskej stavebnej spoločnosti BCI, ktorá sponzorsky zapožičala lešenie.
Podpora:
