“Plánovaná konverzia pamiatky na kunsthalle podnietila nové, hlbšie výskumy tejto stavby, aké dosiaľ historici architektúry a reštaurátori nemali možnosť realizovať. Bádania, ktoré prebehli za uplynulé dva roky, priniesli viacero nových poznatkov o architektúre a histórii synagógy napriek tomu, ešte vo februári tohto roku sme v konfernečnom príspevku o výskumoch synagógy, pripravenom s docentkou Kvasnicovou museli konštatovať, že naše poznanie pôvodného riešenia interiéru stále tápa v rozbitej mozaike projektovej dokumentácie tohto diela”, píše na úvod článku v novom čísle (1-2/2013) časopisu Architektúra&Urbanizmus Peter Szalay.
A ďalej dodáva: “Za posledný rok skúmania synagógy sa teda nášmu tímu v zložení Ivan Pilný, Peter Szalay a Daniela Cebecauerová podarilo získať poznatky predstavujúce sumu údajov, ktorá v spojení s predchádzajúcimi bádaniami dáva možnosť presnejšie rekonštruovať pôvodnú koncepciu a realizáciu synagógy podľa návrhu Petra Behrensa. Výsledky skúmania jasnejšie odhaľujú významy uchované v materiálnej hmote tejto pamiatky a naznačujú nové možnosti jeho interpretácií v rámci životného diela tohto svetoznámeho architekta, ako aj celkového historického vývoja architektúry 20. storočia na Slovensku.”
Niekoľkostranový článok, ktorý sumarizuje nielen výsledky reštaurátorského a materiálového výskumu, na ktorom Ivan Pilný, Peter Szalay a Daniela Cebecauerová pracovala takmer dva roky, si môžete stiahnuť tu:
Behrens_pod_povrchom_in_Architektura_Urbanizmus_1-2_2013.pdf
Dočítate sa aj o tom, že “dnešná synagóga nie je len dielom jedného génia …a náš projekt, ktorý sa začal formovať od roku 2011, je pokračovaním vývoja tejto unikátnej stavby vrstvením či nahradzovaním nových funkcií a hodnôt na platformu synagógy postavenej podľa plánov Petra Behrensa”, Peter Szalay sumarizuje nové objavy ale aj všetky známe výskumy synagógy do roku 2012, a píše aj o tom, prečo je synagóga “pionierom medzi pamiatkami medzivojnového obdobia na Slovenska”. Najväčšia časť článku je následne venovaná výstupom z reštaurátorského výskumu, ktorý odhalil výtvarné riešenie synagógy. “Významný podiel farby, svetla a remeselného spracovania povrchov diel bol v súvislosti s väčšinovým funkcionalistickým prúdom vo vtedajšom Československu viac-menej marginalizovaný”, ale podľa Szalaya výskumom dokazujú, že synagóga je skôr “expresionizmom na hrane moderny”.
