„Obraz je záhybom medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Medzi introspekčným svetom autora (subjekt) a skutočnosťou (objekt). Do tohto záhybu – lemu obrazivosti – má možnosť vstúpiť divák. Jeho vstup, rozpoznanie a u/videnie obrazu je podmienené hľadiskom; miestom zotrvania pri pohľade. Zdá sa, že máme viacero premenných, viacero pozícií – autor, obraz, divák – ktoré rozpoznanie obrazu podmieňujú,“ kurátor Ján Kralovič o výtvarnom projekte Anagram Zoltána Agócsa.
dlhodobý rezidenčný projekt
marec – leto 2020
kurátor: Ján Kralovič
architektúra: Juraj Gábor
tvorbu môžete podporiť dobrovoľným vstupným na tootoot.fm
otvorenie výstavy v centrálnom priestore – piatok 10. 7. 2020
Zoltán Agócs (1988, Lučenec) aktuálne pracuje na sérií dvadsiatich veľkoformátových obrazov, ktorých kompozičným východiskom je autorov skicár. Špecifická podoba skicára, formátu leporela vytvorila základ pre uvažovanie nad obrazom ako súčasťou celku vytvárajúceho následnosť maliarskeho príbehu. Paravanové inštalačné radenie umožní vytvorenie scénicko-architektonickej kompozície, ktorá bude otvorená procesuálnej premene. Architektúru výslednej inštalácie pripravuje sochár a výtvarník Juraj Gábor.
Napätie medzi prchavosťou a stálosťou, tekutosťou a pevnosťou, tektonikou a dekonštrukciou je výrazne prítomné aj v samotných námetoch obrazov. Téma je posilnená spôsobom maliarskeho prejavu, kde sa pevné tvary postupne rozpadajú, suverenita maliarskeho rukopisu sa na ploche plátna o kúsok ďalej rozpíja a tematizuje aspekt neuvedomeného a neracionálneho gesta.
Antagonizmus medzi racionalitou a fantazmou, logikou a snom utvára charakter Agócsových obrazov. V námetoch sa striedajú figurálne témy so záujmom o abstraktnú plochu. Do seba zahĺbené postavy sú umiestnené v prostredí rúcajúcich sa kulís, ktoré im neposkytujú oporu. Vyvolávajú dojem ruiny, nestability, ohrozenia z ktorého je potrebné vyznačiť núdzový východ. Práve „scénografickosť“, ilúzia trvalosti, ktorá je v skutočnosti dočasná, je dôležitým pocitom z autorových maliarskych prác. Rozhodnutie radiť obrazy do architektonicky previazaného celku, sledu obrazov, vytvára alúziu na filmový pás. Diela by mali fungovať nielen samostatne, ale aj v komplexe.
Dôležitým kontextom je výstavná sieň; priestor funkcionalistickej synagógy v Žiline. Monumentalita priestoru podnietila uvažovanie nad variabilitou inštalácie, ktorá počíta s preskupovaním, otáčaním a vychyľovaním plátien tak, aby dochádzalo k uvedomeniu pozície diváka. Obraz nemusí byť iba niečím, čo sprostredkuje vnímanie sveta autorom, ale je aj tým, čo referuje k umiestneniu diváka v priestore pred ním.
Mgr. Art. Zoltán Agócs (1988, Lučenec) je absolventom Ateliéru klasických maliarskych disciplín profesora Ľudovíta Hološku, akad. mal, na Akadémii umení, Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici, odboru Maľba (2008 -2012) a Voľné výtvarné umenie (2012 – 2014). V rokoch 2014 a 2018 bol medzi finalistami súťaže Maľba roka. V súčasnosti sa venuje prevažne maľbe, kresbe a grafike. Žije a tvorí v Žiline. Počas pandémie koronavírusu tvorí izolovane vo svojom štúdiu a využíva priestory Novej synagógy, ktoré su teraz vyprázdnené a zatvorené pre verejnosť.
Mgr. Ján Kralovič, PhD. (1984, Bratislava) vyštudoval Dejiny umenia a kultúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Aktuálne pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU, kde prednáša dejiny slovenského umenia 20. storočia, dejiny nových médií, témy profilované na knižnú kultúru a ilustráciu a vedie semináre zamerané na teóriu a interpretáciu umeleckého diela. Publikuje v odborných časopisoch recenzné príspevky, odborné texty a vedecké štúdie o neo-avantgardom a súčasnom umení. Príležitostne sa venuje kurátorskej činnosti. V roku 2014 mu vyšla publikácia: Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 – 1989 na Slovensku) a v roku 2017 monografia zameraná na bytové výstavy a umelecké aktivity v období normalizácie pod názvom Majstrovstvo za dverami.
