Po náročnom pátraní v 5-tich krajinách sa v archíve Múzea umenia Olomouc podarilo nájsť originály projektu architekta Petra Behrensa k budove neologickej synagógy v Žiline, ktoré boli považované za definitívne stratené. Pre pokračovanie rekonštrukcie Novej synagógy na kunsthalle, ale aj pre históriu architektúry, má nález pôvodnej dokumentácie veľký význam.
“Po 60-tich rokoch tak skladáme roztratenú mozaiku pamiatky od svetoznámeho architekta, ktorá je medzi najvýznamnejšími svojho druhu v Európe”, povedal vzápätí po náleze v Olomouci objaviteľ Peter Szalay z Oddelenia architektúry na ÚSTARCH Slovenskej akadémie vied, teoretik špecializujúci sa na modernú architektúru, ktorý už pred časom objavil aj staršie Behrensove skice v nemeckej Pfalzgalerie.
Nová synagóga je špičkové dielo stredoeurópskeho aj svetového významu, potvrdzujú to aj samotné cesty hľadania dokumentov. Stopy bádateľov zaviedli ďaleko za hranice Slovenska do Izraela, Nemecka, Rakúska či Česka. Okrem Petra Szalaya a jeho kolegov sa na architektonických, reštaurátorských aj archívnych výskumoch Novej synagógy podieľajú od roku 2011 aj ďalší experti z Katedry reštaurovania VŠVU, z Fakulty architektúry STU aj Žilinskej univerzity s ochotnou podporou Krajského pamiatkového úradu, Štátneho archívu v Žiline aj v Bytči a ďalších inštitúcií. Nález tak uzatvára dva roky hľadania a je prelomom v procese obnovy pamiatky.
“Všetko, čo sme navrhovali doteraz, sa opieralo o pár archívnych dokumentov a najmä o výskum priamo v synagóge. Objavenie ďalších dokumentov k projektu Petra Behrensa môže výrazne zmeniť situáciu, najmä v súvislosti s pohľadom na východnú kultovú stenu, ktorá bola celkom prestavaná v 50-tych rokoch 20. storočia”, hovorí Martin Jančok, hlavný architekt rekonštrukcie, ktorý teraz bude intenzívne aktualizovať svoje plány.
“V rámci archívneho výskumu našiel Peter Szalay zmienku o objednávke pre medzivojnového architekta Ľubomíra Šlapetu na prvú rekonštrukciu synagógy na koncertnú sálu po druhej svetovej vojne. Jeho projekt sa síce nerealizoval, ale verili sme, že by vniesol svetlo do stratenej pôvodnej architektúry. Na odporúčanie jeho syna, prof. Vladimíra Šlapetu, sme hľadali v olomouckom archíve Múzea umenia. A tam sa nakoniec našlo okrem Šlapetových nerealizovaných výkresov aj sedem originálov z roku 1928 od Petra Behrensa”, dopĺňa príbeh objavu Fedor Blaščák z občianskeho združenia Truc sphérique, ktoré stojí za projektom rekonštrukcie.
– – –
Poďakovanie patrí okrem Petra Szalaya a prof. Vladimíra Šlapetu z VUT v Brne aj ďalším odborníkom: Mgr. Martina Mertová (Múzeum umenia, Olomouc), Dr. Heinz Höfchen (Museum Pfalzgalerie, Kaiserslautern), prof. Matúš Dulla (ČVUT, Praha), Wilfried Posch (University for Artistic & Industrial Design, Linz), doc. Henrieta Moravčíková (ÚSTARCH SAV, Bratislava), doc. Dana Bořutová (FF UK, Bratislava), … Peter Szalay pracuje na výskume synagóge v rámci projektu “APVV – 0375-10 – Diferencovaná typológia modernizmu: teoretický základ pre údržbu a obnovu diel modernej architektúry”. Prezentácia Behrensových originálnych výkresov sa odohrala na úvod konferencie (Pre)myslieť architektúru, ktorej sa zúčastňujú odborníci na modernú architektúru a pamiatky z Poľska a Slovenska v rámci projektu „Spoločná záchrana kultúrneho dedičstva – Behrensova synagóga v Žiline“, číslo PL-SK/ZA/IPP/III/143. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu cezhraničnej spolupráca Poľsko-Slovenská republika 2007 – 2013.
