Zvuk, ktorý sa nevystavuje

Ďalším rezidentom Pracovnej výstavy je hudobný skladateľ a performer Bolka. V roku 2016 ukončil šúdium na Inštitúte sonológie v Haagu a vo svojich inštaláciách v Novej synagóge ho zaujíma “nemiestnosť” či absencia zvuku. Jeho performance Tuneback v2 pripravené v spolupráci s opernými spevákmi Evou Šuškovou a Petrom Mazalanom môžete vidieť počas otváracieho podujatia výstavy, v piatok 9. júna o 19.00.

TXT Bolka, ir
PICS Archív

Naskakuje ti pri spojeniach site-specific a fenomenológia zvuku husia koža?

Ak sa bavíme o sound-arte ako zvuku, ktorý sa “vystavuje”, tak áno. Viac ako fixovať zvuk na miesto/priestor a zhmotňovať ho, ma lákalo siahnuť po poetických prostriedkoch a pracovať s ním tak, aby bol prítomný bez toho, že by na seba fyzicky upozorňoval.

 

V inštalácii Lapač na osy a sršne tematizuješ radikálnu absenciu zdroja zvuku. Navrhol si ju pred tým, ako sme vedeli, že v priestore synagógy budú počas Pracovnej výstavy prítomné včely. Čo s tým, aby sa absencia nezmenila na nechcenú nadprítomnosť?

Gazdiné a gazdovia na internete radia pridať do sirupu kvapku octu. Ocot vraj včely odpudzuje, no osám nevadí. Sirup možno nahradím pivom. Tak sa do pasce nedostane ani svojská včielka s prekonaným odporom voči octu. Názov inštalácie vylučuje včely a interiér vylučuje ako osy, tak aj sršne, takže verím, že sa ničomu nič nestane a nazvučený lapač bude zívať prázdnotou.

 

Nie je delenie hmyzu na užitočný a neužitočný veľmi antropocentrické?

Je. Ale myslím, že ho viac delíme na (ne)užitočný a otravný. Na tom spomenutom fóre niekto písal, že aj osy sú užitočné a dokonca pracovitejšie ako včely. Niekto mi tiež rozprával o tom, ako sa slovenské sršne vyvážajú do zahraničia. Takže nejako užitočné budú aj tie hlučné, obrie sršniaky, ktoré nemajú problém zožrať včelu počas práce.

 

Vo svojich inštaláciách na výstave pracuješ s analógovými, klasickými až nostalgickými technológiami typu cukrová pasca v plastovej fľaši alebo detský kelímkový telefón. Zdá sa mi, že ťa fascinujú viac ako objekty, než ako médiá zvuku. Sedí to, alebo to nemá zmysel oddeľovať?

Fascinujú ma ako objekty, ktoré dokážu dráždiť pamäť, či predstavivosť, a tým pádom mi prídu zaujímavé aj ako médiá.

 

V performance Tuneback budú profesionálni operní speváci zápasiť so softvérom aj prostredníctvom neho, pričom sa nedá určiť, či sú manipulatívnejší ľudia, alebo technológie. Alebo dá?

To je dobrý postreh. Ťažko povedať. Mieru manipulácie asi určí miera disciplíny interpretov. Ja neviem… táto úvaha mi dosť pletie hlavu.

 

Toto performance si už raz uskutočnil ako svoju záverečnú prácu na hudobnej akadémii v Haagu, ale vtedy si spolupracoval s folklórnymi speváčkami. Čo s Tunebackom narobí opera?

Vtedy bol ľudový materiál voľne improvizovaný z pamäti a tak trochu s ostychom. Operný repertoár bude štíhlejší, šitý na mieru a spievaný sebavedomým duom. Tú “spätnú väzbu” si ako tak predstaviť viem, čo ale s Tunebackom narobí fyzický priestor synagógy, s ktorým som doposiaľ zaobchádzal “nemiestne”, vôbec.