V našom archíve sme našli záznam zaujímavej internej debaty, ktorá dobre ilustruje dilemy, ktoré sme v rámci širokého tímu spolupracovníkov riešili na našom projekte. Inak si rekonštrukciu predstavuje jej architekt, inak reštaurátori, inak pamiatkári, ešte inak akademici, inak aj židovská obec ako vlastník, a často úplne inak kurátori budúcich výstav. Diskusia bola o (ne)vrátení židovských hviezd na strechu objektu a udiala sa počas workshopu “Kováči”, na ktorom sme vyrábali ich repliky. Hviezdy stále čakajú na svoje osadenie na strechu, snáď sa to už tento rok podarí ako bodka za celou rekonštrukciou.
Záznam internej emailovej diskusie zo septembra 2013 o tom, či osadíme repliky židovských hviezd na strechu synagógy:
Gabriel Hartl (Fakulta architektúry STU): …na základe rozhovoru s Petrom Szalayom a konzultáciou s Magdou Kvasnicovou posielam podklad k hviezdam. Proporcie, rozmery a tvar sú odvodené z fotodokumentácie a plánov, ktoré Peter nafotil v Kaiserslauterne, resp. z archívnych fotografií. Nie sú exaktné. Bolo by asi najlepšie podľa makety posúdiť priamo na mieste, či vyhovujú. Pomerne ľahko by sa to malo dať overiť.
Peter Szalay (Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV): Je to super. Rozmery sedia. Som však proti použitiu joklu ako materiálu na ich výrobu. Je to ten najvulgárnejší materiál, aký sa dá použiť. Myslím si, že by to malo byť z plných kovových prútov. Uznávam, že je to síce vysoko a nebude vidieť veľký rozdiel, ale myslím, že by si ten projekt mohol držať kvalitatívnu stavebnú a remeselnú kultúru.
Vlado Majtan (Krajský pamiatkový úrad): Hviezdy vyzerajú proporčne veľmi dobre, ale tiež by som nechcel, aby to bolo zvárané z joklových profilov (aj keď to asi nikto neuvidí). Určite sa dá niekde zohnať aj “prefabrikovany” plný kovaný prút! Celkom ma prekvapilo, ako hviezda na kupole mení nevnímanie vertikality celej stavby.
Fedor Blaščák (kurátor): Popri dohadovaní sa o jokloch asi všetci chápeme tiež „prekérnosť“ základnej situácie – označiť stavbu hviezdami je z hľadiska novej funkcie podvod a bude to zdrojom mnohých nedorozumení. Pre nás nič nové, veď už v názve máme NOVÁ SYNAGÓGA, čiže základný ťah smerom ku kontinuite pamäti sme urobili hneď na začiatku. Materiálny prejav tohto dorazu na streche stavby je už ale iná káva. Totiž, na rozdiel od názvu, je hviezda lokálne situovanou, materializuje pamäť na niečo, vieme čo. Medzi ľuďmi nielen v Žiline, sa začnú objavovať “názory” aj “interpretácie”. A treba si uvedomiť, že týmto takpovediac “zatneme do živého”. Budú to reči typu od “Čo to je?” cez “Prečo to tam dali?”, až po “Zas sa tu tí Židia rozťahujú, čo chcú?”. Niektorí ľudia nám budú fandiť, ostatní budú krútiť hlavami, a zbytok nás bude škaredo ohovárať. No a v takom prípade je vždy lepšie mať jasno v tom, že začo a prečo, čiže všetko, čo chcem teraz povedať je, že sa na to treba pripraviť, urobiť si v tom jasno. Môj názor je tento – hviezda je v poriadku. V žurnalistickej skratke: je to naša pocta pôvodnej funkcii aj zadávateľom stavby – Židom v Žiline, ktorí ju tam pôvodne chceli mať. Treba naše úvahy rozšíriť o nové kontexty – napríklad o uvažovanie o spôsobe verejného pripomínania židovského dedičstva (veľa otázok), alebo tiež o rétoriku, ktorá bude vedieť na rôznych úrovniach legitimizovať naše zásahy do tvorby kolektívnej pamäti (veľa problémov). A v tejto súvislosti je už teraz dôležité uvedomiť si, že kolektívna pamäť je dosť neposedný tvor – podlieha premenám, a teda aby sme vnímali aj tento náš ťah ako z princípu dočasný a neskôr korigovateľný. My nevieme, čo sa stane, tak pripusťme, že to tam jedného dňa možno stratí opodstatnenie – špeciálne v prípade, ak sa nová funkcia historicky osvedčí natoľko, že tak hlučný a jasný odkaz na pôvodnú funkciu jej bude príťažou a nájde sa nejaké lepšie riešenie.
Martin „Bizli“ Jančok (architekt): Je radosť sledovať, ako sa veci hýbu – betón, návštevnícke centrum, strecha… V súvislosti s umiestňovaním hviezd ma však prepadol pocit neistoty. Mám pochybnosti, či je to dobrý nápad. Nemyslím prevedenie, materiál, proporcie, ale ich opodstatnenie, či ich tam vôbec dávať. Áno, na obrázkoch a fotkách to máme a nostalgickejšia časť môjho ja (hej, aj taká je) si to tam tiež predstavujem, ale čo to znamená v súvislosti s novou funkciou stavby? Obávam sa, že takéto narábanie so symbolom Dávidovej hviezdy nám neprislúcha. Na streche hviezda a vnútri niečo úplne iné. Bude to zavádzanie. Nechcem nikomu kaziť radosť, ale mám pocit, že si tým môžeme viac uškodiť ako pomôcť. Argument, že by to malo byť len na skúšku, že sa potom uvidí, u mňa neobstojí. Ak to raz osadíme, už to nemôžeme dať dole. To by mohlo byt vnímané veľmi negatívne. Nehovoriac o tom, že budeme vyzerať ako nesvojprávni schizofrenici, čo nevedia, čo robia.
Robo Blaško (manažér projektu): Je zaujímavé, ako sa bojíme židovských hviezd, alebo ako sa bojíme negatívnych reakcií. Niekoľko poznámok – budova je najviac zachovaná zvonku, máme najlepšiu fotodokumentáciu práve z exteriéru, bol aj najmenej dotknutý, keďže vieme, ako to bolo aj s hviezdami na dochovaných fotografiách, tak sa nebudem tváriť, že tam nepatria, zvonku je to proste synagóga, aj keď vo vnútri robíme už inú vec, skôr by som takúto diskusiu privítal o vnútrajšku, keďže tam sa odohráva nová funkcia. Behrens kreslil synagógu a nie kino ani aulu, a hviezdu tam tiež nakreslil, je to neoddeliteľná súčasť pôvodnej architektúry, práve nasledujúce režimy – ľudáci/fašisti a komunisti to tam nechceli vidieť, a ani terajšia Slovač, už len preto by sme to tam mali vztýčiť hrdo znova, a práve preto, že nie sme ani Židia, už len z úcty k nim.
Slováci nechcú počuť ani o Židoch ani o holokauste, ani o ničom inom, ako o tom akože čírom, čistom a nedotknutom slovenskom, vo všeobecnosti, každý akt má svojich fanúšikov a oponentov. Hráme o to, aby sme mali za každú cenu viac fanúšikov (rozumej na Slovensku antisemitsky a xenofóbne naladenú väčšinu Slovákov) a klepali nás po ramenách, za cenu, že sa budeme tváriť, že nie sme vlastne v synagóge, za cenu úzkostného predchádzania negatívnych reakcii? To nech robia politici, že vyhlasujú to, v čom očakávajú väčšiu podporu, a čo chcú počuť ich voliči. Väčšina Žilinčanov ani nevie, že kino centrum alebo aula bola predtým synagóga (osobne som si to uvedomil, až keď som začal pracovať na projekte). Nevedia, že tu bola židovská komunita a ako sa podieľali na progrese mesta v prvej polovici 20. storočia, ešte raz sa vrátim na začiatok – budova, čo sa týka architektúry a interiéru v zásade nie je ideálna ako kunsthalle, to sme vedeli hneď od začiatku. Je príliš vertikálna, príliš náročná na chod modernej a z prevádzkového hľadiska odľahčenej inštitúcie typu kunsthalle. Originálna architektúra pôsobí monumentálne a dominantne, potláča samotné vystavované diela, pretože je to sakrálna stavba – a predsa to tam robíme, už v počiatku je to kontroverzia, a kontroverzia vyvoláva diskusiu, tak sa tej kontroverzie nebojme, tu už nevymažeme. Skôr je podnetná a vďaka tomu tomuto projektu napríklad zažívam lepší vhľad do duše Slovákov a strácam posledné ilúzie o tejto krajine, a to je dobre.
Peter Szalay: Koncept konverzie a obnovy som chápal v zmysle, že čo je zachované sa odprezentuje fyzicky a čo nie je, to sa odprezentuje len virtuálne a v nejakej expozícii, či návštevníckom centre, preto som nebol za to robiť nejaké rekonštrukcie, hlavne nie symbolických prvkov (inak otázka Mojžišových dosiek príde onedlho, kedže tam tiež očividne chýbajú). Ale z fotky tej makety ma prekvapilo ako výrazne ta hviezda pôsobí a došlo mi, aký významný symbol moci a bohatstva vtedajších žilinských Židov muselo byť postavenie takejto synagógy, veď všetka tá ostatná špičková architektúra, ktorú Židia v medzivojnovom období postavili, dostala Žilinu medzi najvýznamnejšie mestá Slovenska. Bola univerzálne funkcionalistická, bez náznaku nejakej kultúrnej príslušnosti. A až keď zas bola ta hviezda na kupole, uvedomil som si, že bez tých hviezd je vlastne len monumentálnou architektúrou akéhosi univerzálneho chrámu, Behrensovho “heisterstuck-u”. Zdá sa mi preto, že aj tá architektúra ako pamiatka je bez hviezd ochudobnená. Ako hovoríš Fedor, budujeme pamäť miesta, a zvýraznením židovského na kunsthalle podporíme budovať pamäť na Židov, ktorá nie je len spájaná s holokaustom, ako mám teraz pocit, že v Žiline prevláda, keďže to bol najväčší železničný uzol do koncentrákov na Slovensku. Aj preto súhlasím, aby tam hviezdy boli, napriek tomu, že sa to prieči mojim puristickým predstavám o reštaurovaní 🙂 V presvedčení, že by tam mali byť, ma utvrdzuje aj zážitok z nášho posledného stretnutia v Žiline, v kaviarni pri vedľajšom stole začali nejakí páni nadávať na to, ako sa tí Židia zas rozťahujú v Žiline, len na základe toho, ako nás počuli rozprávať sa o synagóge.
Katarína Gatialová (kurátorka): Nejdem sa moc pripájať k dialektickým orgiám – hviezda je symbol, náboženský, ale aj politický, s ktorým my nemáme prečo zaobchádzať. Nerekonštruujeme to doslova, aj v exteriéri bude veľa vecí zmenených, a robiť napodobeniny hviezd mi príde navyše (Žilinský okrášľovací spolok? 🙂 A to vôbec nesúvisí s predstavou verejnosti – v tomto smere musíme mať jasno dopredu my, aj bez názorov debilov od vedľajšieho stolu alebo kamarátov na Facebooku. Ale na záver, určite to prežijem aj s hviezdami.
Peter Snadík (fotograf): Síce ako predošlý odporca, teraz hovorím, že tá hviezda tam patrí – vidieť tam maketu naživo by presvedčilo myslím každého. Hlavná hviezda nám už sedí, má rozmer ramena 90 cm a momentálna hrúbka jokloviny je 4 x 4 cm, ešte rozmýšľame nad hrúbkou jokloviny 5 x 5 cm. Hviezda na rohu má rameno veľké 30 cm, zajtra ju prerobíme na 35, lebo v súčasnosti je príliš malá. Najotáznejšie sú hviezdy na východnej strane, kedže tam chýba fotodokumentácia, jedine čo máme je nákres z Kaiserlauternu, a pôvodné stojky z jokloviny. Áno, pôvodne tam bola joklovina – posielam fotodokumentáciu, čiže debata, či prúty alebo joklovina je myslím uzavretá. Dokonca, ako vidíte z rezu, joklovina, ktorá držala hviezdu nad kruhom bola len v profile C.
Podľa hrúbky a proporcií jokloviny na východnej strane nám to vychádza, že hviezda na východnej strane bola totožná s hviezdou na nároží strechy, čiže s dĺžkou ramena 35 cm. Zajtra idú kováči kúpiť materiál a spravia jednu kovovú maketu nárožnej hviezdy.
Magda Kvasnicová (FA STU): Teším sa z tejto emailovej diskusie, intenzity nasadenia všetkých zúčastnených a postupu prác… Označiť stavbu hviezdami z hľadiska novej funkcie “nepovažujem za podvod“ – budova bola postavená ako synagóga, chrámová stavba konkrétneho náboženského kultu, to je fakt a realita, ktorú treba akceptovať, pre niektorých sa s tým zmieriť. Je to aj jedna z troch hlavných príčin nášho veľkého rešpektu voči tejto budove. Nielen kvôli kvalite jej architektúry, či autorstve významného svetového architekta. Koniec koncov, myslím si, že aj dôvodom, prečo ste sa s Marekom a Martinom a ďalšími do projektu pustili, bolo vedomie, že jej môžete ponúknuť dôstojnejšie využitie ako to, čo jej hrozilo – adekvátnejšie jej pôvodnej kultovej funkcii a hodnotám, ktoré ste možno na začiatku pociťovali viac intuitívne. Dnes už viete viac a určite aj váš vzťah k budove sa mení.
Tá konfrontácia, či polarita pôvodnej a novej funkcie, momentálne prítomná pri riešení koncepčných aj praktických problémov jej opravy a obnovy tu bude prítomná permanentne. Bude však determinovať aj obsah aktivít, ktorými sa chystáte napĺňať (resp. už aj napĺňate) jej útroby v budúcnosti a ako pripomínate „bude to zdrojom mnohých nedorozumení“. Na tom nezmení nič to, či tam židovské hviezdy budú alebo nie. Tie iba explicitnejšie vyjadria, čím tá budova v skutočnosti bola a je. Jej identitu totiž neodstráni zmena funkcie. Odstránenie hviezd ju iba čiastočne stlmilo. Sami Žilinčania chodili okolo nej nevediac, čo je to za monumentálne čudo. Lebo napriek svojej introvertnosti, a solídnosti, svojím vonkajším výzorom pôsobí v žilinskom prostredí exoticky, ako import z iného sveta. Otázka je, či vrátiť (aj prostredníctvom hviezd) budovu do kolektívnej pamäte mesta, židovskej komunity (ktorá zostava majiteľom), alebo využiť možnosť, ktorú nám ponúkla minulosť odstránením identifikačných znakov z kultovej stavby a prijať súčasný neutrálny stav, hoci kompatibilnejší s novou funkciou. Môj názor je – hviezdy treba vrátiť späť.
Martin Jančok: Nakoniec to nie sú ani tie hviezdy, čo ma tak trápi, ale skôr spôsob, akým sa o tom bavíme. Zľakol som sa, že budem nakoniec obvinený z xenofóbie. Navyše počas “dialektických orgií” sa umiestnenie hviezd už veselo prezentuje cez Fejsbuk, ako hotová vec. Množstvo naozaj duchaplných komentárov potvrdzuje “tak to bolo – tak to musí byť”, aby boli všetci kľudnejší. Čítal som to a prišlo mi nevoľno… Hviezdy teda budú, tak sa prvýkrát ozývam s názorom, ako… Dal by som na slova odborníkov, na Petrove slova. Nech majú tie profily kruhový prierez. Možno by mohol byť dutý, kvôli váhe. Ale rozhodne nie čierny! Nech je to viac-menej v jednom tóne, ako strecha. Teda pozink. Potvrdilo sa, že vieme veľmi dobre rozprávať, obhajovať svoje rozhodnutia. Len dúfam, že rovnako dobre vieme aj počúvať.
Peter Szalay: Ospravedlňujem sa za chybu, nosné tyče naozaj neboli z plného materiálu. Ale možno sme sa nepochopili správne, netvrdil som že mali kruhový prierez, len som sa domnieval, že neboli duté. S tým farebným riešením som myslel, že je to už jasné a že to pôjde v logike a hviezdy budú mať rovnakú povrchovú úpravu ako strecha, teda pozinkovanie, aby bolo vidno, že to nie sú originály, rovnako ako strecha. Nie som si istý, ale tie malé hviezdy na východnej strane by mohli byť rovnaké ako tie, ktoré boli na zimnej modlitebni, takže by sa prípadne dali porovnať s fotografiami.
Peter Snadík: Ahojte, ak boli všetky nosné tyče také isté ako existujúce na východnej strane, tak boli duté, tak ako existujúce. Dáva to logiku aj kvôli hmotnosti, pretože z plného materiálu by bola hlavná hviezda veľmi ťažká.
Fedor Blaščák: Kedže som diskusiu otvoril, tak sa ju pokúsim aj zhrnúť. Základnú otázku vystihla najlepšie Magda Kvasnicová: “či vrátiť (aj prostredníctvom hviezd) budovu do kolektívnej pamäte mesta, židovskej komunity (ktorá zostava majiteľom), alebo využiť možnosť, ktorú nám ponúkla minulosť odstránením identifikačných znakov z kultovej stavby a prijať súčasný neutrálny stav, hoci kompatibilnejší s novou funkciou“. Čiže máme na tanieri “možnosť” nechať to tak, no my sme sa rozhodli inak – existujúcu možnosť nevyužiť. Prečo? Podľa mňa sme sa tak rozhodli urobiť nie z estetických (architektonických) resp. odborných (pamiatkových) dôvodov, ale hlavne z dôvodov politických. Ide o to, že politické dôvody sú – na rozdiel od odborných (architektonických/ pamiatkových) – zvyčajne založené na hodnotiacich úsudkoch t.j. takých, ktoré zohľadňujú nejaké “morálne” hodnoty. Napríklad férovosť, rovnosť, spravodlivosť a pod. Ak sme sa rozhodli tam hviezdy dať, tak sme tým zrejme chceli vyjadriť niečo v zmysle, že je to tak “správne aj spravodlivé”. Správne, lebo to tam kedysi bolo a spravodlivé, lebo tí, čo tú stavbu stavali, to tak chceli. Čiže spravodlivé voči nim. Problém tu nastal, lebo morálne hodnoty nie sú univerzálne použiteľné – napríklad v odbornej diskusii zvyčajne nemajú čo hľadať. Napríklad v prípade našej rampy – nikoho ani nenapadne položiť si otázku, či to je dobré, správne a spravodlivé. Lebo to nie je symbolické, ale funkčná vec. Čiže sa pýtame: aký sklon, z akého materiálu, aká orientácia a pod. Podivuhodné ešte dovčera bolo, že aj o tomto symbole sme diskutovali podobne ako o rampe – teda čisto “technicky” – aká výška, z akého materiálu a pod. Tento inžiniersky žargón, ktorý nášmu príbehu (nečudo prečo) aktuálne dominuje, zrejme aj Katarínu pomýlil natoľko, že si dokonca myslí, že s týmto symbolom my “nemáme prečo zaobchádzať”. Preto chcem pripomenúť, že my sme nikdy neboli len nejakí “inžinieri” – možno ste už zabudli, ale toto celé pôvodne začalo ako jeden veľký “morálny podnik”. Nie sme predsa žiadni špecialisti (fachidioti) na rekonštrukciu synagóg. Hráme tu oveľa väčšie hry, a mnohé z nich sú politické. Nie, že by sa nám špeciálne chcelo, ale prosto nie je iná logika – keď totiž nemáme peniaze tak o svojich záujmoch musíme presviedčať ostatných. A ľudia nám veria, lebo chcú veriť tým hodnotám, o ktoré sa opierame a ktoré pre nich symbolizujeme. Čiže nie kvôli tomu, že hviezda bude mat 99 cm, a keby mala 104 tak by nám už veriť prestali. Chápete? A Bizli, ak to chápeš tak, že tvoj nesúhlas s hviezdou znamená nejaké podozrenie z xenofóbie, tak to vidíš zle resp. zbytočne preháňaš – to predsa nie je spor o tom, kto je za a kto je proti Židom. Nie sme dementi. To je spor o to, či tu chceme a ideme robiť “politiku” (pamäti). Ty nechceš, Gapa tiež nie. To ale neznamená, že ste zlí „xenofóbici“, a my fasa „tolerantní“. Nie, ste len apolitickí. A to je veľký rozdiel. My ostatní chceme, hoci každý z trochu iných pohnútok. V tejto situácii je to naše rozhodovanie vlastne úplne jednoduché. A to vám hovorím ako človek, ktorý v rámci Memory Kontrol robí zvyčajne úplný opak – malé kroky, žiadne veľké gestá. Tento prípad sa mi ale ukazuje byť na to vhodný.
Peter Liška: S Bizlim sme sa zhodli na tom že je to aktivita navyše a v niečom snáď aj kontraproduktívna. Po úvahe a prečítaní si tejto diskusie som celkom rozhodne za. Teda, vďaka všetkým a špeciálne Fedorovi za priezračnú formuláciu, myslím že zas trochu lepšie rozumiem svetu.
– –
Súčasne s workshopom “Kováči”, v rámci ktorého vznikli hviezdy, ktoré dodnes čakajú v garáži na svoje osadenie na strechu, sa v roku 2013 v rámci cezhraničného poľsko-slovenského mikroprojektu s názvom “Spoločná záchrana kultúrneho dedičstva – Behrensova synagóga v Žiline” s podporou Európskej únie podarili aj ďalšie veci. Zrekonštruovali sme pôvodných 78 rámov okien v celej synagóge, do ktorých boli vložené nové izolačné dvojsklá. Na základe historických fotografií bolo vyrobených 5 nových vstupných dverí do budovy. Iný workshop “Reštaurovanie synagógy” umožnil obnovenie interiéru kupoly, kde poľsko-slovenský tím reštaurátorov odstránil neoriginálnu premaľbu a odhalil pôvodnú geometrickú výzdobu navrhnutú architektom synagógy Petrom Behrensom. Podobné diskusie ako táto boli súčasťou každej z realizovaných aktivít, na stavbe aj mimo nej.
