Vrba-Wetzler Memorial je spoločné dielo širokej komunity aktívnych občanov inšpirované víziou Fedora Gála. Pochod ľudí, ktorí myslia, cítia a nechcú byť len pasívnymi svedkami. Stotridsať kilometrov pešo po stopách Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, týždeň fyzického nasadenia, spoločných diskusií aj osamelých meditácií, ukončených v Žiline slávnostnom záverom v Novej synagóge. Ich útek z tábora Auschwitz-Birkenau a správa, ktorú následne spísali v Žiline, má v dejinách zásadný význam. Piaty ročník memoriálu venovanému dvom hrdinom, ktorí riskovali životy, aby sa pokúsili zachrániť tisíce Židov pred istou smrťou, sa opäť koná dvakrát – v júli aj v auguste. V júli bude záverečné stretnutie účastníkov a organizátorov pochodu s verejnosťou v Novej synagóge spojené s projekciou celovečerného dokumentu Zachor autorov Ľuba a Moniky Stacho, ktorý rozpráva príbeh zaniknutého pracovného tábora v Novákoch, prezentáciou kolektívu Romea, ktorí budú hovoriť o rómskom holokauste a vystúpením huslistky Miriam Kaiser.
privítanie účastníkov pešieho pochodu z Auschwitzu do Žiliny
sobota 7. 7. 2018, 18.00, Nová synagóga
vstupné dobrovoľné
Predbežný program večera:
18.00
18.00
– privítanie, Pavel Frankl (predseda ŽNO Žilina) a Fedor Gál (iniciátor VWM)
– moderovaná diskusia s účastníkmi pochodu VWM, moderuje Peter Švec (ICEJ SK)
– prezentácia aktivít organizácie Romea s témou rómskeho holokaustu
– vystúpenie huslistky a speváčky Miriam Kaiser
19.30
– projekcia dokumentárneho filmu Zachor – za účasti autorov Ľuba a Moniky Stacho
Zachor
Projekt fotografov Ľuba a Moniky Stacho Zachor (2015 – 2017) mapuje pamäť miesta naďaleko Novák v časti Laskár, kde bol v rokoch 1941 – 1944 pracovný a koncentračný tábor pre židov. Od marca do októbra roku 1942 bolo z koncentráku v Novákoch vyvezených cca 5600 ľudí do táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor v Novákoch fungoval do vypuknutia SNP ako pracovný. Po vojne tábor slúžil ďalším internačným zámerom Československa. Neskôr bol postupne rozobratý a materiál rozkradnutý, pretože sa nachádzal na poddolovanom území nováckych uhoľných baní. Dnes na tomto mieste už niet stopy po tom všetkom, čo sa tam dialo a rozprestierajú sa tam len polia.
Zachor
Projekt fotografov Ľuba a Moniky Stacho Zachor (2015 – 2017) mapuje pamäť miesta naďaleko Novák v časti Laskár, kde bol v rokoch 1941 – 1944 pracovný a koncentračný tábor pre židov. Od marca do októbra roku 1942 bolo z koncentráku v Novákoch vyvezených cca 5600 ľudí do táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor v Novákoch fungoval do vypuknutia SNP ako pracovný. Po vojne tábor slúžil ďalším internačným zámerom Československa. Neskôr bol postupne rozobratý a materiál rozkradnutý, pretože sa nachádzal na poddolovanom území nováckych uhoľných baní. Dnes na tomto mieste už niet stopy po tom všetkom, čo sa tam dialo a rozprestierajú sa tam len polia.
Vo filme na tábor v Novákoch spomínajú bývalí väzni: Alžbeta Schicková (1927), Rozália Becková (1927), Alexander Bachnár (1919), Dalma Špitzerová (1925) a Jozef Weiss (1933). Väzňom v tábore bol istý čas aj Alfréd Wetzler. Vo videu sú použité archívne fotografie z pracovného tábora zapožičané od Ruženy Beckovej, Alexandra Bachnára, z Múzea holokaustu v Seredi, z Múzea Yad Vashem, Slovenského ústredného archívu a ďalších zdrojov. O koncentračnom tábore neexistuje fotodokumentácia a tak autori siahli po citáciách z filmu režiséra Petra Solana Boxer a smrť (1963), ktorý bol natočený v tábore v Novákoch v čase, keď ešte existoval, hoci dej sa odohráva vo vyhladzovacom koncentráku v Poľsku.
Film je venovaný aj hrdinstvu troch osobností. Vynikajúcemu lekárovi tábora Jakubovi Špírovi, ktorý okrem liečenia väzňov hľadal spôsob upevnenia ich psychického aj fyzického zdravia. Ďalším človekom, ktorý prispel k záchrane ľudských životov v tábore bol moravský rodák a baťovec Ing. Otto Mandler. Ako manažér dokázal zorganizovať výrobu v 17-tich dielňach a tak zabezpečiť samofinancovanie tábora, pričom z produkcie profitoval aj Slovenský štát. Tretím bol architekt Andrej Steiner, ktorý sa snažil vytvoriť v danej situácii prijateľné podmienky pre život väzňov, čo presadzoval ako vedúci stavebného oddelenia.
Zachor, 2017, 55min. / námet, scenár: Ľubo Stacho, kamera: Ľubo Stacho, Marko Horban, strih: Marko Horban, hudba: Martin Burlas, produkcia a réžia: Monika a Ľubo Stacho
Film je venovaný aj hrdinstvu troch osobností. Vynikajúcemu lekárovi tábora Jakubovi Špírovi, ktorý okrem liečenia väzňov hľadal spôsob upevnenia ich psychického aj fyzického zdravia. Ďalším človekom, ktorý prispel k záchrane ľudských životov v tábore bol moravský rodák a baťovec Ing. Otto Mandler. Ako manažér dokázal zorganizovať výrobu v 17-tich dielňach a tak zabezpečiť samofinancovanie tábora, pričom z produkcie profitoval aj Slovenský štát. Tretím bol architekt Andrej Steiner, ktorý sa snažil vytvoriť v danej situácii prijateľné podmienky pre život väzňov, čo presadzoval ako vedúci stavebného oddelenia.
Zachor, 2017, 55min. / námet, scenár: Ľubo Stacho, kamera: Ľubo Stacho, Marko Horban, strih: Marko Horban, hudba: Martin Burlas, produkcia a réžia: Monika a Ľubo Stacho
Miriam Kaiser
Skladateľka, huslistka a speváčka. Počas štúdií na bratislavskom konzervatóriu ju brat Marek prizval, aby vytvorila sláčikové aranžmány k skladbám, ktorých vydanie pripravoval. Pootvoril jej tak bránu k tvorbe samotnej. Po skončení štúdia dostala príležitosť vystúpiť a predstaviť svoju vlastnú skladbu, neskôr nazvanú Prvá, ako predskokanka na koncerte Mariána Vargu. Ďalším medzníkom bola jej prvá vokálno-inštrumentálna skladba, ktorú vytvorila v období, keď pôsobila v orchestri Slovenského národného divadla. Nasledovalo vydanie prvého CD s názvom Deň dňu, ktoré nahrala v spolupráci s Milanom Adamcom, Andrejom Hruškom, členmi orchestrov Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a ďalšími hosťami. Miriam tvorí rozmanitú, farebne a štýlovo nespútanú hudbu, ktorou oslovuje širokú škálu poslucháčov. Jej obľúbenými autormi a interpretmi sú Avishai Cohen, Lisa Hannigan, Esperanza Spalding, Katie Melua, Markéta Irglová, Anna Maria Jopek, Sting, alebo česká hudobná skupina Bratři Orffové. Na jej aktuálnu tvorbu má vplyv prúd súčasnej modernej klasickej hudby, predovšetkým The Cinematic Orchestra, francúzky skladateľ a režisér Woodkid, americké sláčikové kvarteto Kronos alebo islandský skladateľ a klavirista Olafur Arnalds a Jóhann Jóhannsson. Jej najnovšia tvorba využíva minimalizmus, inšpiráciou je americký skladateľ Philip Glass alebo estónsky skladateľ Arvo Pärt. V porovnaní s debutovým CD nový projekt Colour Sounds dáva väčší priestor inštrumentálnej hudbe a inšpiráciám slovenským folklórom. Jeho charakteristickou črtou je inšpirácia slovenskou melodikou v spojení so súčasným spracovaním, ktoré vychádza z klasickej, populárnej aj elektronickej hudby. Hudobne ho obohatili aj známi inštrumentalisti – harfista Michal Matejčík a violončelista Jozef Lupták.
Romea
Mediálna a vzdelávacia organizácia Romea spája ľudí s cieľom bojovať proti rasizmu, rozvíjať dodržiavanie ľudských práv a pomáhať rozvoju demokracie a tolerancie v spoločnosti. Posilňuje dôveru medzi ľuďmi, kvalitným spravodajstvom a podporou vzdelávania prispieva k vzájomnému poznaniu a uznaniu Rómov za rovnocenných občanov. Romea podporuje aj rozvoj rómskej strednej vrstvy a aktívne občianstvo a politickú participáciu Rómov. Jednou z tém, ktorým sa organizácia venuje je aj Pamäť Rómov, snaží sa priblížiť Rómom i širokej verejnosti ich históriu – najmä prostredníctvom osobných príbehov aktérov konkrétnych dejinných udalostí. V rámci tohto programu vzniká zbierka spomienok v podobe videorozhovorov, ktoré budú archivované v Múzeu rómskej kultúry. Súčasťou histórie Rómov je aj doteraz neveľmi známy rómsky holokaust.
Viac o celom Memoriáli Vrba Wetzler sa dočítate na:
Vrba Wetzler Memorial
Zachor, dokumentárny film Ľuba a Moniky Stacho
Miriam Kaiser
