Sngg studio vytopila voda a preto výstavu Martiny Mäsiarovej inštalujeme na balkónoch Novej synagógy.
výstava na balkónoch
1. 8. – 1. 9. 2019, streda – nedeľa 13.00 – 19.00
vernisáž vo štvrtok 1. 8. 2019, 18.00
komentovaná prehliadka v stredu 7. 8. 2019, 18.00
hora2 je intermediálna inštalácia, ktorá analyzuje otázky hraníc priestoru a telesnej skúsenosti. Pýta sa: Čo je von? Kde je dnu? Je väčšie dnu alebo von? Čo je to medzi? Priestor hory je priestorom bez definitívnej hranice. Je vzťahom. Meditáciou. Meditáciou o priestore v priestore. Je skúsenosťou, je dianím, je udalosťou, množinou minulých aj budúcich potencialít. Priestor hory je zmena. Zážitok. Akoby tu neexistoval medzipriestor – je buď úplne, alebo nič iba medzičas – ani pred, ani po. Telo vykročí, v pohybe nachádza. Zážitok s horou sa uskutočňuje cez pohyb, putovanie – nie však na vrchol, ale do jej vnútra. Výstup na vrchol je vertikálny pohyb, v istom momente sa však mení na horizontálu a človek vstupuje dovnútra do hory. Uvedomuje si vlastnú prítomnosť v nej. Okamih bytia, nasleduje spomalenie. Vizuálnou metaforou vstupu do hory je jaskyňa. Vo vnútri je nekonečne rozľahlá, no zároveň ohraničená. Kde začína dnu a končí von?
Martina Mäsiarová (*1991, Žilina) v roku 2018 skončila štúdium na VŠVU na Katedre maľby a iných médií pod vedením prof. Daniela Fischera, neskôr Martina Špirca a Rasťa Podhorského. V tvorbe sa venuje najmä intermediálnym projektom zameraným na médium kresby s presahmi do priestorových intervencií, site-specific zásahov, možnostiam zvukovej inštalácie, ako aj kolaboratívnym realizáciám. Skúma možnosti navodenia telesného zážitku vizuálnymi a zvukovými prostriedkami, možnosti sprostredkovania materiality nemateriálnymi prostriedkami (zvuk, svetlo, slovo, kresba s minimálnou stopou, gesto, pohyb v priestore). Zaujíma ju dosah pamäťovej skúsenosti: ako pamäť ovplyvňuje naše vnímanie priestoru? Kde sú hranice priestoru? Médium, ktoré pri tvorbe využíva, označuje ako „situácia“. Ide jej o navodenie sugestívneho pocitu, vytvorenie akéhosi bezčasia či sprítomnenia. Vhodnou dramaturgiou priestoru, času, zvuku, zanechaním stopy divákovi ponúka novú situáciu, v ktorej sa bežne neocitá. Jej snahou je diváka spomaliť, vyprovokovať jeho vnímanie, determinovať jeho pohyb priestorom a docieliť spomalenie, uvedomenie si vlastného tu a teraz. Počas štúdia absolvovala niekoľko zahraničných stáži arezidencií (Írsko, Portugalsko, Nemecko, naposledy Švédsko, Fengersfors 2018), vystavovala na Slovensku aj v zahraničí, naposledy v Galérii Medium (1+1+1+1, 2018).
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
