Simona Gottierová: Tdžžžžž

Simona Gottierová je ďalšou z (lokálnych) umelkýň a umelcov, ktorým v tomto čase poskytujeme prázdne priestory našich kultúrnych centier na tvorbu. Zatiaľ na fotkách, ale 22. a 23. mája aj naživo už pozývame nahliadnuť do jej ateliéru – rezidenčného Sngg studia, ktoré od začiatku apríla 2020 zabývala.

otvorený ateliér / prezentácia rezidencie
piatok – sobota 22. a 23. 5. 2020, 13.00 – 19.00
tvorbu môžete podporiť dobrovoľným vstupným na bit.ly/PodporujemNovuSynagogu.

Pozývame Vás navštíviť otvorený ateliér výtvarníčky Simony Gottierovej, kde nájdete vlhkú hlinu, tvrdnúcu sádru a cesto, čerstvé farby, vône, grepy, začaté myšlienky a otvorené zápisky… a zažijete tak proces jej tvorenia. Otvorený ateliér (prezentácia rezidencie) bude v Sngg studio (prístavba pri hlavnom vstupe).

V druhom mesiaci svojej rezidencie pracuje Simona najmä s kresbou a objektom. “Načúvam materiálu, pozorujem ho, nechávam sa viesť jeho procesom, hľadám formy, v ktorých sú veci živé. Chcem poukázať na ich individuálnu časovosť – pýtam sa, koľko každá z nich trvá. Zdanlivú samozrejmosť a hranice všedných objektov zneisťujem tým, že ich udávam do stavu prekvapivej nestálosti, tekutosti, intimity a provokujem tak reakciu vnímateľa. Kľúčovým je pre mňa pojem vzťahu a blízkosti – či už subjektu k neživej hmote, sebe samému, k inému človeku alebo aj vzťahu diváka k zažívanému dielu.”

rezidenčný umelecký projekt
apríl – máj 2020

Simona Gottierová vytvára živé situácie pre telo – multimediálne inštalácie, v ktorých pracuje s objektom, kresbou, textom, videom, zvukom, performance. Centrom jej skúmania je pýtanie sa na telo, možnosti jeho vedomého vnímania v našej každodennosti a zažívania sa práve v kontakte so svetom – hmotou okolo. Zaujímavými sú pre ňu momenty intenzity prežívaného – kedy sa veci koncentrujú, akoby tečú zo svojho stredu. Zvyšuje hlasitosť tela, aby mohlo vidieť, počuť, ovoniavať, cítiť, tušiť v i a c. Hľadaním vzájomnej pozície človeka a hmoty vzniká vzťah, v ktorom sa stráca hranica medzi: interiérom a exteriérom tela, živým a neživým, tu a tam.

Špecifickým environmentom je autorkin ateliér – stáva sa miestom neustálej bdelej zmeny. Pripomína laboratórium, v ktorom veci rastú, a kde je fluidná hranica medzi materiálom, skicou a výslednou formou. Pre sprítomnenie prchavých fenoménov ako je pocit, vzťah, blízkosť, atmosféra, samotné telo, používa rovnako nestále materiály – tekutina, piesok, sadra, želatina, fixky, mydlo, cesto, med.