Slávnostné ukončenie pešieho pochodu z Osvienčimu do Žiliny po stopách hrdinov s koncertom klaviristu Kamila Mihalova. V jeho podaní odznejú diela F. Chopina, P. Ben-Haima, A. Skrjabina a S. Prokofieva.
privítanie účastníkov pochodu a koncert
8. 7. 2017, 18.00
Vrba-Wetzler Memorial je spoločné dielo širokej komunity aktívnych občanov inšpirované víziou Fedora Gála. Pochod ľudí, ktorí myslia, cítia a nechcú byť len pasívnymi svedkami. Stotridsať kilometrov pešo po stopách Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu do Žiliny, týždeň fyzického nasadenia, spoločných diskusií aj osamelých meditáciou, ukončených v Žiline slávnostnom záverom v Novej synagóge.
Ide už o štvrtý ročník memoriálu venovanému Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi, ktorí riskovali životy, aby sa pokúsili zachrániť tisíce Židov pred istou smrťou. Ich útek z Auschwitz-Birkenau a Správa, ktorú následne spísali v Žiline, má v dejinách zásadný význam.
Program koncertu:
Fryderyk Chopin (1810 – 1849): Prelúdium a mol op. 28 č. 2
Paul Ben-Haim (1897 – 1984): 5 kusov pre klavír op. 34 – Pastorale, Intermezzo, Capriccio Agitato, Canzonetta, Toccata
Alexander Skrjabin (1872 – 1915): Vers la flamme op. 72 („Proti ohňu“)
Sergej Prokofiev (1891 – 1953): Prelúdium C dur op. 12 č. 7
“Umenie, hudba a klavír sú samozrejmou súčasťou mojej každodennosti. Napriek tomu si za nástroj v klasických koncertných podmienkach sadám čoraz sporadickejšie. O. i. preto, že sa snažím interpretačné umenie vnímať a presadzovať v širšom kontexte (nielen hudobnej) kultúry. Aj keď by som sa najradšej zdržal slov, predsa len pár viet o programe vystúpenia: Zámerne vyberám kratšie hudobné formy a radím ich do rozsahu polo-recitálu (30-40 min.). K dielu F. Chopina neraz pristupujeme s nánosmi lacného sentimentu. Prelúdium a mol op. 28 č. 2 je jedným z mnohých dôkazov o Chopinovej odvahe experimentovať. V tomto prípade predovšetkým s harmóniou resp. s krížom horizontálnych (melodických) a vertikálnych (harmonických) hudobných štruktúr. Izraelský skladateľ P. Ben-Haim nepatrí medzi všeobecne známych autorov hudobných diel. Jeho tvorba nevybočuje z rámca hudobnej moderny či západoeurópskeho odkazu (podobne ako na Slovensku E. Suchoň), avšak jeho Päť kusov pre klavír op. 34 sú najmä v pomalých častiach plné zvláštnej blízkovýchodnej poetiky odvodzovanej od skúseností, o ktorých sa len domnievame, že sú nám známe. Preto ich vnímame exoticky, no zároveň zúčastnene. Poému A. Skrjabina „Proti ohňu“ vyberám kvôli mimo-hudobnej referencii, ktorá pre túto príležitosť nepotrebuje ďalší komentár. Ide o excentrickú kumuláciu tónov, ktorú dúfam očistí záverečné Preludium C dur op. 12 č. 7 S. Prokofieva. Skladby vyberám skôr intuitívne. Áno, ex post tam vidím niekoľko logík (napr. postup od spodných registrov a temného pátosu Chopinovho prelúdia k étosu svetla a horným registrom prelúdia S. Prokofieva, príp. od a mol k C dur). Avšak to, na čom mi záleží najviac, je spolu s Vami zistiť, či si klavír rozumie s Novou synagógou a Nová synagóga s ním.” Kamil Mihalov
Kamil Mihalov (1977)
Rodák z Prešova, ktorý po štúdiách v Košiciach a v Bratislave (a po pobyte v Nórskom Stavangeri) býva v poľskom Cieszyne a pracuje v Žiline. V mladosti (na ĽŠU pod vedením Gabriely Bernasovskej, na Konzervatóriu pod vedením Márie Draveckej a na HTF VŠMU v triede klavírnej umelkyne Idy Černeckej) získal viacero cien a ocenení. V súčasnosti patrí medzi výrazné zjavy slovenského klavírneho interpretačného umenia. Jeho recitály a účinkovanie na koncertoch sólo či v rámci komornej spolupráce sa stretávajú s veľmi pozitívnou odozvou kritiky aj verejnosti. Okrem koncertnej činnosti sa už od štúdia venuje uplatňovaniu klavírneho umenia aj v javiskových hudobno-tanečných útvaroch. S tanečnicou a choreografkou Evou Klimáčkovou vytvoril jedno z medzinárodne najúspešnejších predstavení „Lovers“, oceneného v Londýne (Aerowaves ’99). Spolupráca s medzinárodnou scénou profesionálneho súčasného tanca trvá dodnes (predovšetkým s umelcami Jaroslavom Viňarským či Petrom Šavelom). Po desaťročnom pôsobení na Katedre hudby Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline (2006 – 2016) Kamil Mihalov opúšťa akademickú pôdu. Aktuálne je predmetom jeho záujmu sféra nezávislej kultúry a umenia.
Vstup voľný.
