V určitých chvíľach sme prestali konať,…
nie preto, že by sme sa stali pozorovateľmi, ale jedine preto, že sme boli príliš dojatí.
Franz Kafka
–
Bol to prelomový rok.
Oficiálne sme začali pred viac než tromi rokmi (na jar 2012) a to sme mali za sebou takmer rok príprav. Ale až v roku 2014 sme si mohli povedať, že sa nám to už fakticky podarilo.
Pol milióna eur
Áno, tento projekt je z veľkej časti tiež príbehom o hľadaní alternatívnych foriem financovania, zháňaní peňazí (o fundraisingu). A hoci minulý rok kupovanie nesmrteľnosti trochu poľavilo, máme v zbierke viac než 100-tisíc euro, čo sa ešte nikdy v kultúre na Slovensku nestalo. Začalo to vianočnými darčekmi 2013 a skončilo dobrovoľným vstupným na Perjovschého výstave v decembri 2014, kedy sme vytlačili aj kalendáre s jeho kresbami a posielali ich darcom ako vianočné darčeky.
Nezvládli sme zorganizovať aukciu – ospravedlňujeme sa všetkým umelcom, ktorí nás chceli pomôcť darovaním diela, jednoducho toho bolo tak veľa, že na aukciu nezostal čas ani energia. Podpora ale pribúdala po celý rok a narástol počet pravidelných darcov, ktorí prispievajú malou sumou každý mesiac, to je dôležitý signál aj do budúcnosti. Pozrite si tisícpäťsto-menný zoznam darcov, ktorí prispeli do zbierky Kúpte si nesmteľnosť. Ak ste prispeli a nevidíte sa v zozname, dajte nám vedieť a opravíme, za chybičky sa vopred ospravedlňujeme. A tam nie ste, pretože ste si nesmrteľnosť nekúpili, máme ju ešte na sklade a získate ju na www.novasynagoga.sk/zbierka.
Práve vďaka ohlasu verejnej zbierky a komunite ľudí, ktorých združila okolo nášho projektu, sa začali diať zázraky medzi sponzormi. Malé i väčšie. Každý pomáhal, ako vedel, prácami, materiálom, peniazmi. Celý zoznam firiem a organizácií, ktoré nám pomohli a pomáhajú, nájdete na stránke Podpora. Nezabúdame ani na dve percentá z daní, ktorými ste nám minulý rok pomohli ďalšími 10-tisícmi eurami a tento rok máte ešte pár dní, aby ste tak urobili opäť (www.novasynagoga.sk/2percenta – ďakujeme!). Bolo nám od začiatku jasné, že na tomto projekte zažijeme, čo sme ešte nezažili. I tak nás dokázalo prekvapiť napríklad darované rodinné zlato ako podpora rekonštrukcie. Podobných príhod bolo viac.
Prvýkrát v našej histórii (aj s dvanástimi rokmi na Stanici Žilina-Záriečie) sme našli generálneho partnera, žilinskú spoločnosť Počítače a Programovanie, ktorá nám pomôže na dva roky spolu 50-tisíc eurami. Opätovne nás podporila 30-tisícmi aj žilinská automobilka Kia a spolu s podporou Slovenskej sporiteľne (Nadácia SLSP, Erste Private Banking, Nadácia Erste) a holdingom EPH, ktorý je novým majiteľom Stredoslovenskej energetiky, veríme, že sa nám podarilo naštartovať spoluprácu stabilných korporátnych podporovateľov rekonštrukcie a tiež budúcej prevádzky. Uvidíme.
Naďalej sme grantovali a snažili sa o každú možnú dodatočnú podporu. Získali sme opäť 20-tisíc z ministerstva kultúry a rovnakú podporu z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Dôležitým úspechom minulého roka v tejto kategórii bolo úspešné ukončenie troch európskych cezhraničných projektov, ktoré prispeli aj na rekonštrukciu – spolu vyše 100-tisícmi. Každý z nich sme ale museli realizovať na dlh a peniaze sa vracajú až po ich ukončení.
Na prvý nám požičal náš priateľ Karol Fruehauf zo Švajčiarska, na ďalšie dva nám poskytla priateľský úver VÚB banka a bolo to práve po prečítaní reportu z minulého roku, kde sme písali, že nevieme, ako ďalej. Úžasné. Dve pôžičky sú už splatené, tretí projekt ešte nemá dokončenú kontrolu vyúčtovania a tak stále čakáme. Eurofondy predstavujú dôležitú pomoc, ale ich byrokratické fungovanie nahráva skôr tým, ktorí podporu ani veľmi nepotrebujú. Mali sme šťastie, ak by sa nám nepodarilo získať pôžičky, neboli by sme schopní tieto projekty, vďaka ktorým máme nové okná, dvere, informačné centrum, mobilné pódiá a osvetlenie pre budúce výstavy, zrealizovať.
Vďaka všetkému vyššie napísanému sa nám podarilo minulý rok dostať cez polovicu potrebnej sumy, cez pol milióna eur! Keď to zrátame, vychádza to približne na pätiny. Stotisíc z verejnej zbierky a dvoch percent, stotisíc z eurofondov, stotisíc od ministerstva kultúry, UZŽNO a ďalších menších grantov, stotisíc vo finančnej podpore od firiem a firemných nadácií, a v približne rovnakej sume je aj podpora v podobe materiálu a sponzorskej práce firiem, ale i dobrovoľníctva jednotlivcov i nás všetkých. Naozaj tu počítame len približne, na ilustráciu na koľkých kolesách sa vezie náš stroj (a žiadne koleso nie je u voza piate).
No a potom prišiel zázrak na záver roka v podobe vyše 300-tisícového grantu z Nórska, Islandu a Lichtenštajnska (a Úradu vlády SR), ktorý nám umožní pokračovať v roku 2015 vyššou rýchlosťou než kedykoľvek doteraz. Ale samozrejme nás opäť pocvičí v byrokracii a to poriadne. Berieme to ako fakt a sme vďační. Ak dobre počítame, na konci roku 2014 sme mali na na 80% potvrdenú budúcnosť zrekonštruovanej synagógy na kunsthalle. Keby to niekto predvídal rok dozadu, neverili by sme mu.
Stavebný denník
Hneď od januára 2014 bolo na stavbe veľmi živo a v plnom prúde sa pracovalo na novej streche. Pomohlo tomu teplé počasie a tak Kontrakting nastúpil rovno po novom roku a na jar, kedy zvyčajne práce na strechách začínajú, mali už hotovo. Viacerí ľudia hovoria, ako nikdy nevnímali, že táto stavba má takú veľkú kupolu. Až kým sme nezačali rekonštruovať strechu. Žilinskej firme musíme dať jednoznačne palec hore – bolo šťastie, že sme sa s touto doposiaľ najdôležitejšou časťou rekonštrukcie obrátili na najlepších. Komplikované drevené detaily na rohoch, ktoré navrhli, zabezpečia ideálne odvodnenie novej strechy a pritom ich zospodu vôbec nevidno. Nikdy nesmieme zabudnúť poďakovať ani výrobcovi titánzinkového plechu Rheinzink, ktorý nám daroval prvých 5 ton na kupolu a tiež Mestu Žilina, ktoré pomohlo s drevom a Isoveru, ktorý dodal sponzorsky minerálnu vatu – sme zateplení, čo sa pozitívne prejaví na nákladoch v budúcnosti.
V januári sme dostali ponuku “využiť” pár robotníkov z miestnej stavebnej firmy BCI, ktorí majú dva mesiace čas, kým im začne na jar nová zákazka. Pomohli nám s menšími debneniami pre betónovanie a elektroinštaláciou v rozvádzači aj v informačnom centre.
Ďalšími hrdinami rekonštrukcie sú betonári – trenčianska firma Proreco, ktorá urobila všetky podlahy na prízemí aj v informačnom centre a oravskí tesári zo žilinského závodu firmy Skanska, ktorí vyrobili, vystužili a vyliali repliku južného balkónu. Na nerozoznanie od originálu. Februárové železobetónové dobrodružstvo.
Koncom februára sme pri búraní prechodu do prístavby objavili zaujímavý nález – tehly so žilinským dvojkrížom z roku 1868. Znak identifikuje ich výrobcu – mestskú tehelňu a pochádzajú zrejme zo staršej synagógy z roku 1881, ktorú židia zbúrali, aby ju nahradili novou a väčšou podľa projektu Petra Behrensa. Pár kusov týchto pekných tehál máme odložených a budú asi darčekom pre najväčších podporovateľov.
Koncom marca sa rozbehlo ďalšie dobrodružstvo – reštaurátorské. Opäť sme postavili obrovské lešenie do 17-metrovej kupoly a počas niekoľkotýždňového workshopu slovenských a českých reštaurátorov pod vedením Mareka Repáňa sa podarilo odkryť druhú polovicu pôvodnej výmaľby. A nielen to – podľa odtlačku zreteľne viditeľného pod UV svetlom sme boli schopní obnoviť celú Dávidovu hviezdu. Synagóga získala ďalšiu dominantu.
V apríli sme odkryli vstupné schodisko s vierou, že nájdeme pôvodnú vrstvu a podarí ju zachrániť. Žulovú dlažbu z 80-tych rokoch, ktorá tu nepatrí, sme zrecyklovali na nový chodník na židovskom cintoríne aj na záhrade Stanice Žilina-Záriečie. Bohužiaľ ale ani vrstva pod ňou nebola originál a tak vieme, že schodisko je nenávratne zničené a bude ho treba urobiť celkom nové.
Od jesene 2013 až do jari 2014 sme pracovali (Peter Marciš a spol.) na rekonštrukcii infocentra v prístavbe pri hlavnom vstupe. V podstate išlo nakoniec o celkom novú konštrukciu – priestor terasy sme celý vykopali, zväčšili a do nej sme osadili celkom novú stavbu, oddelenú od pôvodných kamenných múrov. Okrem infocentra, kde nás nájdete každý deň, slúži ako galéria Plusmínusnula a je to prvá časť synagógy, ktorá je úplne dokončená. Opäť malý príklad, ako funguje podpora firiem – za dvere ďakujeme firme Schüco, namontoval ich Alu-metal a sklo dodalo Nitrasklo, takže aj takáto malá vec spojila takmer-komunitu.
Veľký finiš sme absolvovali pred letom a jesenným pootvorením. Dokončili sme prvé dva záchody, celé prízemie už má jednoliatu betónovú podlahu s rúrkami podlahového vykurovania, je naozaj “dobúrané” a už sa bude len stavať a opravovať, máme schody do pivnice, šachtu pre budúci výťah (ktorý koncom roka začala firma LB Výťahy aj montovať). Vďaka podpore spoločnosti PPG (Dom farieb a značka Primalex) sme otestovali polovičný biely náter, ktorý by mal byť aj finálnou podobou interiéru kunsthalle.
Postup prác na jednotlivých častiach stavby a obnovy si najlepšie pozriete v obsiahlom fotoarchíve na našom Flickri – www.flickr.com/novasynagoga – fotografie sú rozdelené prehľadne do albumov a postupne pribúdajú ďalšie.
Pootvorenia a kultúrne aktivity
V roku 2014 nebolo pootvorené často, ale na druhej strane bolo pootvorené dlho – takmer polovicu roka. Začali sme už spomínanou galériou Plusmínusnula, ktorá je v malej prístavbe pri hlavnom vstupe prvým trvale otvoreným priestorom pre súčasné umenie. Každý mesiac prinesie novú aktuálnu výstavu, celý program si môžete pozrieť na webstránke www.plusminusnula.sk. Sú v nej aj kľúče od synagógy, takže slúži aj pre všetky turistické návštevy.
Prvým pootvorením synagógy bola Fest Anča na konci júna 2014, medzinárodný festival animovaných filmov tu mal slávnostné otvorenie aj odovzdávanie cien a medzitým odborný program – konferenciu Game Days o počítačových hrách a ich vývojároch. Ďalším festivalom, ktorému sme na krátko pootvorili, bol divadelný KioSK na konci júla. Kvôli týmto akciám, ktoré chceme hostiť aj v budúcnosti, lebo prinášajú do Žiliny progresívne umenie, sme sa ponáhľali s mobiliárom, ktorý inak budeme potrebovať až po dokončení celej stavby. Máme tak už rolety na oknách i mobilné pódiá z hliníkových praktikáblov.
Veľké pootvorenie prišlo na jeseň. Prvýkrát sme si vyskúšali veľkú výstavu, teda hneď dve. O Danovi Perjovschom a jeho Vybraných správach v septembri 2014, aj o Výstave finalistov Ceny Oskára Čepana, ktorá prišla o mesiac neskôr, sme písali a informovali veľa, tak nemusíme opakovať. Prišlo naozaj veľa ľudí (vyše 3-tisíc), čo je pozitívnou správou do budúcna. Obe veľké výstavy boli veľmi poučné a dôležité aj pre nás ako budúci tím kunsthalle. Učíme sa pracovať s priestorom, až vďaka nim vieme, že finálny návrh architektúry od Martina Jančoka rozdeliť synagógu vertikálne na bielu spodnú polovicu a farebnú zreštaurovanú hornú, je výborným riešením vzťahu (a konfliktu) medzi unikátnou pamiatkou a jej novou funkciou.
Na menšej výstave, ktorá sa zmestila do priestoru okrem dvoch veľkých, Balíku zo Zlína, sme si okrem spolupráce so zlínskou galériou vyskúšali prácu s výstavným mobiliárom a dočasnou architektúrou, čo bude v budúcnosti súčasťou každého výstavného projektu. Výstavy strážili a sprevádzali nimi dobrovoľníci – každý deň v týždni dvaja-traja a keďže v synagóge nefungovalo ešte kúrenie, koncom novembra a v decembri to bolo od nich naozaj veľkorysé. Ďakujeme ale všetkým umelcom, spoluorganizátorom, kamarátom, ktorí napriek bojovým podmienkam v napoly zrekonštruovanej synagógy pracovali na výstavách, vystavovali, vystupovali v sprievodnom programe koncertov, diskusií, atď…či inak pomohli. Nebola to ešte kunsthalle Žilina, ale neboli sme od toho ďaleko – na pol ceste, takže odteraz by to malo byť len lepšie.
Okrem toho sme robili ďalšie veci, chystali budúcnosť, komunikovali. Kurátorka Katarína Gatialová sa stala permanentnou členkou nášho tímu, hoci do otvorenia je ďaleko. Hostili sme na tri mesiace maďarského výtvarníka Krisztiána Kristófa s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu. Spolupracovali sme s Krajskou galériou výtvarného umenia v Zlíne, kde mal vďaka tejto spolupráci veľkú výstavu slovenský umelec Juraj Gábor, zorganizovali sme výmenné “kunstbusy” zo Zlína do Žiliny a naopak.
Spolupracovali sme naďalej aj s vilou Tugendhat v Brne či poľským Zámkom Czieszyn, stretli sme sa s potenciálnym partnerom DOX Praha a mnohými ďalším inštitúciami. Opäť sa veľa písalo a hovorilo. Rekonštrukcia je príbehom samým o sebe aj vďaka všekým médiám, ktoré nám pomáhajú dávať o nej vedieť. Na záver roka sa mohli dovnútra pozrieť aj všetci diváci Dvojky RTVS počas priameho prenosu koncertu Katarzie v cykle Advent 2014.
Aj synagóga, ako aj dalších 100 architektonických pamiatok v Žiline, je od jari 2014 označených informačnou tabuľkou s QR kódom, vďaka ktorému si môžete vyhľadat bližšie informácie na internete. Autorom je dizajnér Peter Moravčík, návrh vznikol na workshope na Stanici v roku 2012 a osadilo ich Mesto Žilina. Množstvo podobných malých vecí a príhod nestíhame často ani zapisovať, ale keď budete sledovať pravidelne náš Facebook – www.facebook.com/novasynagoga – neujdú vám.
Rovnako si môžete pozrieť všetky udalosti zo záznamu na fotografiách Dalibora Adamusa a ďalších fotografov, ktorí nám pomáhajú stavbu aj pootvorenia dokumentovať. Fotky nájdete na našom Flickri – www.flickr.com/novasynagoga.
Poučný rok. Vyčerpávajúci, ale neumreli sme ani nevyhoreli, a súčasne naplnený pozitívnymi emóciami aj poznaním, takže máme motiváciu pokračovať a dotiahnuť to do víťazného konca. Ďakujeme vám, ktorí ste boli a ste tohto príbehu súčasťou. Vymenovať všetkých nedokážeme, ale vy viete. Ideme do finále!
