Tance známeho žijúceho nestora repetitívnych štruktúr – amerického skladateľa Philipa Glassa – v expertnej interpretácii na sólovom elektrickom organe, pre ktorý sú priamo určené. Bezmála hodinový tok minimálnej hudby s náznakom toho, že je inšpiráciou aj pre elektronickú klubovú scénu.
sólový koncert – elektrický organ
utorok 13. 3. 2018, 19.00
vstupné 4,00 € / 2,00 € (študenti, seniori, nezamestnaní)
predaj na tootoot.fm / alebo na mieste hodinu pred koncertom
Program:
Philip Glass (1937): Dances
Dance #2 (1978, Fourth Series, Part Two)
Dance #4 (1978)
“Tance #2 a #4 vznikli koncom 70. rokov. Patria do suity, z ktorej sú niektoré časti určené väčšiemu ansámblu. Na suite spolupracoval Glass s choreografkou Lucindou Childs a filmárom Sol LeWittom. Patria medzi posledné diela, v ktorých skladateľ pracuje s repetitívnym zvukom a s minimom melódií, čo je charakteristické pre jeho ranú tvorbu. Skladby z dnešného pohľadu predbehli dobu. Je v nich cítiť estetiku, s ktorou dnes pracuje klubová elektronická hudba. Na rozdiel od nej sú však hrané naživo na pôvodnom elektrickom organe Yamaha YC45-D zo 70. rokov, nástroji, ktorý vtedy používal aj Glass. Dance #2 bol pôvodne nazvaný Fourth Series Part Two. Spolu s Dance #4 majú v porovnaní s ostatnými časťami tlmenejší, temne romantický charakter. Je v nich prítomné autorovo experimentovanie s polyrytmami a harmonickou komplexnosťou, typickou pre jeho minimalistický štýl.” Fero Király
Philip Glass (1937) je americký skladateľ, jeden z najvplyvnejších skladateľov druhej polovice 20. storočia. Jeho hudba je popisovaná ako minimal music, spoločne s tvorbou ostatných “hlavných minimalistov” La Monte Youngom, Terry Rileyom a Steve Reichom.
Po štúdiách na Julliard Music School pokračoval v 60. rokoch v Paríži u Dariusa Milhauda a neskôr u Nadii Boulanger. Stretol sa tu s Ravim Shankarom, čo malo vplyv na jeho budúce smerovanie. Odišiel do Tibetu a Indie, kde rástol jeho záujem o neeurópsku hudobnú tradíciu a všímal si najmä aditívne štrukturálne princípy. Koncom roku 1967 sa vrátil do Spojených štátov a usadil sa v New Yorku, kde si o rok neskôr založil Philip Glass Ensemble, súbor pre interpretáciu jeho kompozícií. V tom čase nastala zmena v jeho hudobnom myslení a vzdal sa svojich dovtedy napísaných diel (cca. 80, z toho 20 publikovaných). Jeho hudobný prístup sa obrátil k repetícii a aditívnym štruktúram, ktoré sa stali pre Glassov štýl charakteristické.
Glass sa dištancoval od pojmu minimalizmus a popisoval sa ako skladateľ “hudby s opakovanými štruktúrami”. V súčasnosti sa opisuje ako “klasicista”. Poukazuje na to, že je vyškolený v harmónii, kontrapunkte a študoval skladateľov ako Franz Schubert, Johann Sebastiana Bach a Wolfgang Amadeus Mozart.
Glassova rozsiahla tvorba zahŕňa skladby, ktoré napísal pre svoj hudobný súbor Philip Glass Ensemble (s ktorým stále vystupuje ako hráč na elektrický organ) – opery, hudobno-divadelné predstavenia, desať symfónií, koncerty, jedenásť sólových diel, komornú hudbu vrátane sláčikových kvartet a inštrumentálnych sonát a filmovú hudbu.
Fero Király sa ranej tvorbe Philipa Glassa venuje už dlhodobejšie. V minulosti sólovo alebo ako člen Cluster ensemble uviedol väčšinu dostupných diel z tohto skladateľovho priekopníckeho obdobia. Mnohé z nich hral na Slovensku ako prvý. Niektoré zo skladieb (ako napr. Music with Changing Parts) posledné desaťročia nehrával ani samotný autor.
Radu Glassových skladieb odohral Király vo významných priestoroch doma i v zahraničí. Music in Contrary Motion, Two Pages a Mad Rush interpretoval na píšťalovom organe v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, v bratislavskom Dóme Sv. Martina a Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Na jeseň 2017 vystúpili spolu s Cluster ensemble na turné v New Yorku, ktorého zámerom bolo predstavenie slovenských umelcov americkému publiku, ale taktiež prvé uvedenie Glassovej Music with Changing Parts v NYC po 30 rokoch. A to v ikonickom priestore pre experimentálnu tvorbu – brooklynskom Roulette.
Okrem interpretácie súčasnej hudby sa Fero Király venuje hudobným projektom s presahom do performance, soundartu, inštaláciám, hudobným reinterpretáciam výtvarných diel a v neposlednom rade inováciám vzdelávania v oblasti hudby. Rád skúma hraničné experimentálne polohy, pre ktoré vytvára vlastný hudobný software v spolupráci s inými umelcami z rôznorodých disciplín.
Fero Király, foto: Eva Vozárová
