Koncom novembra 2011 sme úspešne dokončili komplexný architektonicko-historický pamiatkový výskum budovy neologickej synagógy, ktorý viedla historička architektúry Magda Kvasnicová. Pracovala na ňom niekoľko mesiacov a výsledok bol schválený odbornou metodickou komisiou na Pamiatkovom úrade SR v Bratislave a následne aj Krajským pamiatkovým úradom v Žiline.
Práca začala archívnym výskumom, hľadaním fotodokumentácie a pôvodných plánov od architekta Behrensa, žiaľ neúspešne – originálne výkresy zmizli bez stopy, ani fotografií z výstavby sa veľa nezachovalo. V žilinskom archíve sa síce nachádza oficiálna žiadosť Židovskej náboženskej obce v Žiline zo dňa 4. augusta 1928 „o povolenie stavby kostola“, ale bez pripojených plánov, ktoré sa stratili. Okrem stratených plánov synagógy možnosť oboznámiť sa s pôvodným stavom objektu prostredníctvom výkresov sťažuje fakt, že originálna Behrensova pozostalosť sa počas 2. svetovej vojny stratila. Pátranie po relevantných archívnych dokumentoch bude pokračovať aj po ukončení tejto etapy pamiatkového výskumu.
Výskumné sondážne a dokumentačné práce na objekte prebiehali v letných mesiacoch júl a august 2011. Podrobná obhliadka celého objektu identifikovala celý rad nálezových situácií a zaujímavých informácií
a poznatkov relevantných k dejinám synagógy ako aj k návrhu pamiatkovej obnovy objektu. Potreba a rozsah
sondážneho výskumu vyplynuli zo špecifika stavby ako pamiatky modernej architektúry. Jej pôvodný
charakter a výraz v exteriéri zostal takmer intaktne zachovaný, zatiaľ čo interiér prešiel v 2. polovici 20. storočia
prestavbami, ktoré radikálnym spôsobom narušili pôvodný charakter a architektonický priestorovo-dispozičný
koncept. Cieľom výskumu bolo identifikovať skutočnú fyzickú podobu a charakter pôvodnej Behrensovej stavby tak, ako bola dokončená a daná do užívania v roku 1931. Naplnenie tohto cieľa sťažilo rozsiahle obloženie vertikálnych a horizontálnych konštrukcií sekundárnymi materiálmi (sadrokartón, lexan, akustické dosky, drevená preglejka) a vloženou drevenou konštrukciou hľadiska so sedadlami.
Za danej situácie ako východisko pre identifikáciu pôvodného stavu poslúžilo niekoľko variantov pôdorysu prízemia a skicovitých náčrtkov publikovaných v dobových časopisoch a v katalógu Behrensovej výstavy z roku 1966 a tri dobové fotografie interiéru. Sondáž uskutočnila na prízemí a poschodí na bežne prístupných miestach v interiéri objektu s cieľom overiť pôvodné priestorové riešenie, dispozično-priestorové vzťahy, schodiskové konštrukcie, výskyt zamurovaných vstupných otvorov resp. potenciálnych výtvarných alebo architektonických detailov, výzdoby a omietok. Sondovanie sa obmedzilo predovšetkým na zisťovanie povrchovej úpravy murív stien, na zisťovanie omietok a farebnej povrchovej úpravy a architektonických a stavebných prvkov tam, kde to bolo možné.
Medzi nové veci, o ktorých sme vopred nevedeli alebo neboli potvrdené, patrí napríklad kompletne stratená kultová východná strana a tiež zaniknutá empora (balkón) na južnej strane. Synagóga totiž neprešla v 50-tych rokoch len socialisticko-realistickým “redizajnom” (kapotážou), ale zmenila sa dispozícia a nové javisko parku kultúry a oddychu nebolo postavené na východnej strane (kde bol oltár), ale na južnej strane, kde bol pôvodne balkón. Premaľovaný a prestavaný bol celý interiér vrátane terrazzových podláh, ktoré sa javili na začiatku ako pôvodné. Bádanie v archíve a v samotnom diele Petra Behrensa ukázalo aj to, že žilinská synagóga nie je jeho jedinou sakrálnou stavbou – v Rakúsku stojí podľa jeho návrhu katolícky kostol.
Súčasťou boli aj pokusy o oral history s žijúcimi pamätníkmi (ktorí boli v čase pred 2. svetovou vojnou deťmi), v ktorom sa potvrdili len z výskumu známe fakty.
Súbežne s výskumom pokračovalo aj detailné zameranie skutkového stavu budovy, na ktorom pracovali Martin Tencer a Miloš Staník z MJM s.r.o. a Inggroup s.r.o., pretože sa ukázalo, že zameranie synagógy z roku 1990 bolo nepresné a nedostatočné. Inžinieri posúdili aj statické a vlhkostné pomery objektu.
Za pomoc pri realizácii výskumu patrí okrem autorky Magdy Kvasnicovej vďaka Pavlovi Franklovi, predsedovi Židovskej náboženskej obce Žilina, Petrovi Štanskému, riaditeľovi pobočky Štátneho archívu v Žiline, Milanovi Hoštákovi, bývalému premietačovi v kine Centrum a architektom Matúšovi Dullovi a Stanislavovi Tomanovi. Spolupracovali aj Dušan Dobiaš a Martin Tencer. Výskum sa realizoval vďaka finančnej podpore z grantového programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR.
