Zdvojená dávka klavírneho umenia v podaní slovenských interpretačných špičiek. Prichádzajú s programom, ktorý – okrem toho, že predstaví cyklus na našich pódiách stále neznámeho francúzskeho autora 20. storočia – je napojený na jednu z najpríťažlivejších a zároveň najzložitejších hudobno-interpretačných estetík. Pozývame počúvať hudbu vťahujúcu do kontextu juvenílií, do osviežujúceho sveta mladosti až detstva. A prvýkrát si vyskúšame, ako znie náš klavír na balkóne, kam ho sťahujeme kvôli inštalácii novej výstavy.
komorný koncert vážnej hudby
streda 4. 4. 2018, 19.00 (na balkóne veľkej sály)
vstupné 4,00€ / 2,00€ (študenti, seniori)
predpredaj na tootoot.fm alebo polhodinu pred koncertom na mieste
Ida Černecká a František Pergler účinkujú ako klavírne duo od roku 1998. Ich repertoár pozostáva predovšetkým zo skladieb pre klavír štvorručne (diela Beethovena, Schuberta, Schumanna, Brahmsa, Dvořáka, Griega, Bizeta, Faurého, Debussyho, Poulenca a. i. ako i diela domácich autorov, z ktorých množstvo uvádzajú premiérovo). Realizujú celý rad významných koncertných projektov a CD nahrávok a pravidelne účinkujú na renomovaných koncertných pódiách na Slovensku i v zahraničí.
Program:
Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791):
Sonáta D dur, K.V. 381
Jean Françaix (1912 – 1997):
15 Portraits d’Enfants d’Auguste Renoir (15 portrétov detí od Augusta Renoira)
Sergej Vasilievič Rachmaninov (1873 – 1943):
Six Morceaux, op. 11
„Sonáta D dur, K.V. 381 je majstrovským dielom iba 16-ročného Wolfganga Amadea Mozarta. Napísal ju pre seba a svoju sestru Nannerl, s ktorou často hrával 4-ručne. Prvá časť (Allegro) prináša optimistickú hudbu plnú výrazových, dynamických a artikulačných kontrastov. Vystrieda ju nesmierne vrúcne a spevné Andante s niekoľkými témami prelínajúcimi sa v rôznych registroch. Tretia časť (Allegro molto) patrí svojím charakterom, invenciou a iskrivým humorom k najtypickejším hudobným žartom viedenského génia.
K cyklu miniatúr (15 Portraits d’enfants d’Auguste Renoir pre klavír 4-ručne) Jeana Françaixa inšpirovalo výtvarné majstrovstvo Augusta Renoira, ktorý často portrétoval deti z kruhu svojej rodiny a príbuzných. Françaix zaradil do svojho klavírneho cyklu 15 zhudobnených portrétov detí namaľovaných veľkým francúzskym impresionistom. Dielo pôvodne skomponované pre orchester takmer súčasne transkriboval pre klavír 4-ručne a túto podobu skladateľ dedikoval svojim dvom dcéram, Sophii a Christine. Klavírnu verziu 4-ručne skladateľ plánoval štylisticky spracovať tak, aby si ju mohli zahrať i mladší interpreti resp. deti, ktoré nemajú ešte väčšie rozpätie rúk. Náročnosť hudobných línií, rytmiky a nekonvenčných tonálno-harmonických postupov je však u väčšiny skladieb cyklu pomerne vzdialená detským interpretačným možnostiam. Uvedomoval si to i skladateľ, ktorý sám čiastočne ustúpil z pôvodného zámeru a k jednotlivým partom pripísal určenie „Monsieur le Professeur“ a „L’ Élève“ (pre učiteľa a žiaka). Jednotlivé skladbičky sú majstrovskými hudobnými miniatúrami, v ktorých dominuje poézia čistého detského sveta v spojení s nežným jemnocitom a francúzskou eleganciou. Niektoré zo skladieb vyžadujú i určitú mieru virtuozity, najmä „V luxemburskej záhrade“, „Malý rybár“ a posledná skladba „Malý študent“. Z ostatných vyniká očarujúci valčík „Dve sestry“, či hudobne schválne „nemotorne“ koncipované „Pri klavíri“, približujúce atmosféru štúdia novej skladby. Ďalšie dva portréty „Dievča v modrom klobúku“ a „Dievča v klobúku s ružovým perím“ patria k tým najkrajším a najroztomilejším skladbám cyklu. Duchovný a hlbší rozmer celého cyklu skladateľ naznačil úvodným mottom, citátom z Nového Zákona: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského.“ (Evanjelium podľa Matúša 18, 3)
Cyklus Six Morceaux, op. 11 z roku 1894 zaujíma v ranej tvorbe Rachmaninova celkom osobitné miesto. Odkrýva nové hudobné aspekty, s ktorými sa stretávame až v neskoršej autorovej tvorbe. Kontinuálny, široko rozložený pohyb po klaviatúre, striedanie lyricky spevných melodických častí s virtuóznymi úsekmi, či typické mohutné dynamické prílivy a odlivy vzbudzujúce dojem narastania a uvoľnenia energie. Prvá časť Barcarolle sa nesie v elegickej nálade. Niektoré melodické postupy môžu evokovať Čajkovského lyriku, no kratšie expresívne motívy skladateľ plynule a postupne rozvíja až do rozsiahlych, niekoľko desiatok taktov dlhých fráz. Akoby vlnky rieky pohojdávali loďkou a unášali ju do nedozerných diaľav až za nekonečne široký obzor rozprestierajúci sa nad ruskou krajinou. Scherzo (druhá časť cyklu) upúta rytmickou sviežosťou a iskrivým humorom. Pozoruhodná hĺbka výrazu a originality zaznieva v tretej časti Chanson russe. Skladba má baladicko-tragický podtext, vyrastá z jednoduchého melancholického nápevu, ktorý sa postupne zahusťuje, dynamicky i tempovo graduje. Rachmaninov v nej ako tému použil pieseň ruských „burlakov“. Nasledujúca štvrtá časť Valse prináša náladový kontrast, šarmantný valčík vo francúzskom uvoľnenom štýle. Vystrieda ho nádherná Romance reprezentujúca najosobitejší a najvlastnejší ruský vokálny hudobný žáner. Rachmaninov nezaprie, že v tejto forme je skutočným majstrom. Štvorručná klavírna faktúra mu navyše umožňuje veľkoryso rozvinúť bohaté polyfónne pradivo hlasov a obsahovo maximálne nasýtiť vnútorný život skladby. Cyklus uzatvára oslavný duchovný chorál Slava, ktorý je symbolickým vyjadrením Rachmaninovho hlbokého vzťahu k pravoslávnej liturgii. Elegické a tragické tóny predchádzajúcich častí nenávratne miznú v žiarivom znení zvonov nádeje a večnej radosti.“ (Ida Černecká a František Pergler)
Ida Černecká je jedna z najvýznamnejších osobností nášho klavírneho interpretačného umenia. Jej sólistické výkony sú charakteristické nezvyčajnou tónovou kultúrou a hĺbkou umeleckého uchopenia. Už ako 12-ročná získava 1. cenu na celoštátnej súťaži v Prahe, neskôr sa stáva laureátkou Smetanovej klavírnej súťaže v Hradci Králové, diplomy získava na Medzinárodnej súťaži J. S. Bacha v Lipsku a na Medzinárodnej klavírnej súťaži F. Busoniho v Bolzane. Je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave (Rudolf Macudziński) a postgraduálneho štúdia na Konzervatóriu P. I. Čajkovského v Moskve (Viera Gornostajevová). Má za sebou vystúpenia na koncertných pódiách Európy i zámoria, či realizácie nahrávok pre hudobné vydavateľstvo OPUS, zahraničné firmy MUSICA, NAXOS, Dánsky rozhlas v Kodani, Nemecký rozhlas v Berlíne. Za vynikajúcu interpretáciu slovenských skladieb získava ceny Frica Kafendu (1997) a Jána Cikkera (2008). Popri intenzívnej koncertnej činnosti dlhodobo pôsobí pedagogicky ako univerzitná profesorka na VŠMU v Bratislave, vedie interpretačné semináre a je členkou porôt špičkových medzinárodných a národných klavírnych súťaží.
František Pergler patrí vo svojej generácii k vrcholovým reprezentantom slovenského pianizmu. Má za sebou štúdium na VŠMU v Bratislave (Marián Lapšanský, Zuzana Paulechová), doktorandské štúdium (Ida Černecká) a medzinárodné interpretačné kurzy pod vedením svetoznámych osobností (Halina Czerny-Stefańska, Eugen Indjić, Ewa Bukojemska, Kevin Kenner, Pi-hsien Chen). K jeho umeleckým úspechom patria účasti v semifinále veľkých medzinárodných klavírnych súťaží (J. N. Hummela v Bratislave 1991 a M. Canals v Barcelone 1992). Vystupuje na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy, realizuje nahrávky na CD nosičoch. V súčasnosti pôsobí ako docent hry na klavíri na VŠMU v Bratislave, vedie majstrovské interpretačné kurzy a semináre na Slovensku i v zahraničí a aktívne sa venuje odbornej publikačnej činnosti.
