„Sme tu, zatiaľ čo nás to ťahá preč. Zatiaľ čo nás to ťahá niekam inam, sme o to viac tu. Pripútavame sa sami. Naše pivnice sú známe tým čo všetko sa tam zmestí, čo všetko v nich uviazlo.“
výstava, Plusmínusnula galéria
vernisáž vo štvrtok 17. 3. 2016 o 18.00
výstava potrvá do ± 22. 4. 2016
Nejasnosť situácie a hlavne úzkosť. Prežívanie Martu musí byť neuveriteľne hlboké, veľmi temné, niekedy morbídne, bezočivé alebo vulgárne. Naživo to na nej vidí len málokto. Keď ju stretnete, skoro vždy sa na vás usmieva. Ale jej diela – kresby, grafiky a v poslednej dobe aj maľby, dokážu všetko vykričať celkom inak, úprimne a zrozumiteľne.
Martu vo svojom každodennom živote pracuje najmä s deťmi, a zvláda ich veľmi profesionálne. Deti sa však vracajú v jej figurálnych výjavoch, ako potemnelé prízraky, často s čiernymi tvárami. Deti také, ako ich asi nechcú vidieť ich rodičia. Na plagátoch sa deti objavujú trochu vtipnejšie, no stále pôsobia znepokojujúco. A plagáty ako Martu nerobí nikto iný.
Hlavnou postavou je však v dielach Martu ona sama. Martu zobrazuje výjavy a situácie z jej života, ale vždy na nich odhaľuje podivné veci pod povrchom. Hadia láska alebo plač celým povrchom tela. Plačúca Martu na mnoho spôsobov, a veľa priateľov okolo, tiež s čiernymi tvárami. Priatelia niekde v pozadí alebo príliš blízko popri nej. Niekedy viete rozoznať, kto je kto aj cez čierne masky.
Otázkou pre mňa vždy bolo, či vyjadrovať úzkosť takto otvorene je skôr terapiou, alebo väčším utápaním sa v temnotách. Z pohľadu diel a ich diváka však na tom nezáleží. Surové metaforické výjavy a nočné mory diváka uhranú a vtiahnu do svojho sveta. Názov výstavy naznačuje možnosť východiska z tohto sveta, ktorý sa mení v čase. Zatiaľ však vždy bol rovnako melancholický a nekompromisný.
Martu (1988) je absolventka Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí v Žiline na Stanici. Galéria Plusmínusnula sa na mesiac premení na jej ateliér, v ktorom bude priamo tvoriť a priebežne inštalovať svoje aktuálne diela.
Txt: Katarína Gatialová
Martu / It happened yesterday, so it is past
The uncertainty of a situation, mainly anxiety. The Martu’s perception must be unbelievably deep, immensely dark, sometimes morbid, careless or vulgar. In person, it could be recognized by only few. Each time you meet her, you are greeted with a kind smile. But her artworks – drawings, graphics and lately even paintings, can express everything in completely different light; sincerely and clearly.
In her day to day life Martu works mainly with children, which she can handle professionally and with care. Despite this fact, children appear in her artworks as sinister wraiths, often with pitch-black faces. Children, perceived as if in the darkest nightmares of their parents. On the posters the depicted children are a little bit more lively, but still somewhat disturbing. But one thing is clear, the posters made by Martu are truly one of a kind.
The main character in the artworks is Martu herself. Martu depicts scenes and situations from her life, but always uncovers strange things hiding beneath the surface. The serpents love or crying with the full surface of the body. Crying Martu in many different depictions, and surrounded by many friends that also have pitch-black faces. Friends somewhere in the background or way too close to her. Sometimes it is possible to distinguish who is who even through the black masks.
There is but one thing that keeps me wonder: if expressing anxiety this openly is more of a therapy, or even further submerging into darkness. This of course does not matter from the perspective of an observer. Raw metaphorical scenes and nightmares will drag the observer into a different world. The name of the exhibition signifies the possibility of escape from this world, that changes by time, but still remains melancholic and without compromise.
Martu (1988) is an absolvent of the School of Applied Arts in Ružomberok and the Matej Bel University in Banská Bystrica. She currently works in Žilina, Stanica. The Plusmínusnula gallery will for a month become her atelier where she will directly create and continually install her up to date artworks.
Translation: Martin Malý
28_d
