Je miera vo veciach, sú nakoniec isté hranice. Est modus in rebus, sunt certi denique fines.
Obrázok vľavo pochádza z generovania 3D skenu budovy neologickej synagógy v Žiline v jej aktuálnom stave. Umiestnený na plochu vyzerá dosť apokalypticky, no skutočnosť je iná. Interiér synagógy pôsobí po vyprataní nepôvodných prístavieb čisto. Čisto, v zmysle návratu k jeho prirodzenému, pôvodnému stavu z roku 1931. Budove sme v prvej fáze rekonštrukcie po viac než 60 rokoch prinavrátili Behrensov originálny monumentálny výraz. A potvrdilo sa nám, čo sme tušili – je to fascinujúca stavba.
Vzhľadom na našu ambíciu transformovať pôvodne sakrálny priestor na výstavné priestory sme sa rozhodli už počas rekonštrukcie so synagógou kurátorsky pracovať, testovať jej výstavné a inštalačné možnosti. V júni tu na štyri dni vystavila Daniela Krajčová animácie sedemnástich výtvarníkov v rámci Fest Anča. Počas rovnakej akcie aktuálny finalista Ceny Jindřicha Chalupeckého Richard Loskot pod kupolu, vo výške zhruba 12 metrov, nainštaloval tlačiareň, ktorá v pravidelných intervaloch vypúšťala prázdne listy A4, tie sa pomaly vznášali prázdnym priestorom na zem. Pozorovateľná diskrétnosť pohybu a času a jemnosť materiálu v kontraste s monumentalitou zničeného interiéru priniesli vo výsledku pôsobivú umeleckú prácu. Fungovalo to.
Rovnako Pootvorenie nebolo v Novej synagóge ešte tou pravou prvou výstavou (na tú si počkáme do Otvorenia v roku 2014). Bolo ďalšou súčasťou „testovania“ priestoru a jeho postupného „pootvárania“, na čo odkazuje tiež názov. V tomto prípade, v kontraste s ľahkosťou Loskotových vznášajúcich sa papierov, prinieslo Pootvorenie viac než 3-tony vážiaci balvan z dolomitského vápenca (z kameňolomu v Lietavskej Lúčke). A opäť, nebola to štandardná výstava umelcov a ich prác, kombinovala v sebe viacero rovín, ktoré by ale mali byť držané na dištanc.
Prvou a základnou rovinou Pootvorenia bola naša snaha ukázať samotný priestor, čiže takpovediac „vystaviť Behrensa“. K fyzickému naaranžovaniu tejto ambície prispela mexicko–slovenská architektka Laura Murguía s manželom Pavlom Sabolom, ktorí sa postarali o nasvietenie interiéru. Svetlo bolo v tomto prípade z polovice technickým a z polovice imaginatívnym nástrojom na zvýznamnenie jednotlivých častí stavby (kupola, empory, vstup, chodby). Napriek tomu, že do synagógy už dnes svieti slnko, okná sme kvôli charakteru projektu zatemnili. Priestor sme chceli ukázať v jeho intimite a tichu.
K prvej – behrensovskej rovine – bola na výstave pridaná ďalšia – dokumentačná. Obsahuje historické zábery z archívu a pamiatkových výskumov Magdy Kvasnicovej, Petra Szalaya, Ivana Pilného a Jána Hromadu. Tiež dokumentáciu z doterajšieho priebehu rekonštrukcie zastúpenú fotografiami Mareka Jančúcha a Natálie Zajačikovej a videosekvenciami od Petra Piknu, ktorý o príbehu rekonštrukcie pripravuje dokumentárny film. Táto časť bola inštalovaná vo foyer pri vstupe na paneloch, ktoré graficky spracoval a upravil Peter Liška (je tiež autorom návrhu logotypu Novej synagógy). Špeciálnou a azda najvýznamnejšou súčasťou tejto časti výstavy je 3D model projektu rekonštrukcie, ktorého autorom je architekt Martin Jančok. Ponúka pohľad do budúcnosti a preto azda najlepšie pomôže motivácii prispieť (aj priamo tu) do prebiehajúcej verejnej zbierky, ktorá je základným pilierom financovania projektu. Viac než 1.200 € bol výsledok dobrovoľného vstupného, viac než tisíc divákov skutočne prišlo.
Celá dokumentačná časť vrátane modelu rekonštrukcie, projekcie a zbierky je teraz voľná a pripravená na cestovanie po iných slovenských mestách či miestach, ktoré sa zaujímajú o revitalizáciu architektúry a kultúrneho dedičstva a chceli by aj pomôcť nášmu projektu.
Budúcu kunsthalle pootvorili aj dve site-specific inštalácie od mladých vizuálnych umelcov – Andrása Cséfalvaya a Jakuba Pišeka.
Ándras Cséfalvay, ktorý ešte ako študent získal Cenu Oskara Čepana, je autorom inštalácie s názvom Som ticho, ale počúvam, skúšam, myslím, že sa to stane, len potrebujem čas. V strede centrálneho priestoru bol umiestnený veľký kameň. Zo štyroch pilierov visel reproduktor – hlas, ktorý sa prihovára ku kameňu. Okrem hlbokých zvukov neznámej formy komunikácie bolo počuť aj ľudský hlas, ktorý privolával kameň k životu. Podľa autora mal „evokovať zvláštny pokoj, pomalé sústredenie na prichádzajúci okamih akéhosi zázraku. Zázraku, o ktorom tak málo vieme, ani to, či sa vlastne stane.“
Inštalácia Jakuba Pišeka si svoj názov 5h48m požičala z kalendára, je to čas východu slnka v Žiline v piatok 24. augusta 2012, deň nasledujúci po vernisáži. Pišek premietal na východnú stenu synagógy videosekvenciu zachytávajúcu reálny východ slnka. Chcel nás tým upozorniť na skutočnosť, že východná je tá strana synagógy, kde bol pôvodne umiestnený aron-ha-kodeš (oltár) a spolu s tým tiež na pôvodnú orientáciu stavby. Romantizujúci motív v kombinácii so zvoleným médiom zas ironicky identifikoval časy, keď sa sem naň chodili pozerať ľudia do kina. A ešte jeden jasný odkaz tohto diela na záver: v žilinskej synagóge svitá na nové časy.
Nová synagóga: Pootvorenie
architektúra:
Peter Behrens
architektúra rekonštrukcie, model:
Martin Jančok
svetelný dizajn:
Laura Murguía Sánchez, Pavol Sabol
site-specific inštalácie:
András Cséfalvay, Jakub Pišek
dokumentácia:
Natália Zajačiková, Marek Jančúch, Peter Pikna, Peter Liška
produkcia:
Vladimír Makovický, Júlia Androvičová, Jozef Vyšinský, Juraj Dubovec, Michal Hurtaj
koncept:
Marek Adamov, Fedor Blaščák
Pootvorené bolo od 23. 8. do 22. 9. 2012, streda – piatok 14.00 – 18.00. Za finančnú podporu Pootvorenia ďakujeme Nadácii Intenda, za zapožičanie svetelnej techniky firmám ERCO a BELLATRIX.
The picture on the left shows a recent 3D scan of the building. It might look a bit apocalyptic, but in reality it is different. The interior is clean, which means it is back, closer to it’s original 1931 look. Thanks to the first stage of the reconstruction the building has again, after 60 years, its original monumental look. What we expected was right – the building is fascinating.
Our intention is to transform the space into an exhibition place and to test it’s possibilities as a gallery. In June the building was used during Fest Anca – Richard Loskot installed a printer high below the roof and blanc papers were being printed and flying in the space. It was very interesting to watch the contrast between the paper movement and the destroyed interior of the building.
Now the Pre-opening was another part of the testing, it was not a real exhibition (for this we should wait until the Opening in 2014). It contained heavy stone from the mine in Lietavská Lúčka weighting more than 3 tones and again it was not a common exhibition, because it was combining different levels holding their distances.
There is balance in all things, everything has its borders. Est modus in rebus, sunt certi denique fines.
The main point of the Pre-Opening was to show the interior, to present the architect Behrens. The Slovak-Mexican architect Laura Murguia and her husband Pavol Sabol installed the lights to make some of the building parts even more remarkable. The windows remain closed to keep the character of the project. We wanted to emphasize the intimacy and the silence of the space.
Another level – the documentation – was part of the exhibition too. The historical photographs from the archive and from the research done by Magda Kvasnicova, Peter Szalay, Ivan Pilny and Jan Hromada could be seen there. Photos from Marek Jančúch and Natália Zajačiková and videos from Peter Pikna on the other hand were presenting the reconstruction process. This part was installed on the panels in the foyer by the entrance and produced by graphic designer is Peter Liška. The special and probably the most important part of the exhibition was the 3D model of the reconstruction project. The author is Martin Jančok. It shows how the building will look in the future and hopefully this will help to rise more money in the public donation campaign. This campaign is the main source of the reconstruction financing. We collected more than 1.200 € of donations from visitors of the exhibition. There were more then a 1.000 people in total.
The future kunsthalle was also “pre-opened” by two site-specific installations by two young visual art designers – András Cséfalvay and Jakub Pišek.
Ándras Cséfalvay is the author of the installation where sounds are coming from the speakers. Strange sounds, but also human languages were talking to the huge stone, trying to bring it into life. “Coming moment of a Miracle we know little about and we don’t know whether it really happens or not” (author’s description).
Jakub Pišek’s installation called 5h48m represented the time of sunrise in Zilina on 24/08/2012, day after the Pre-Opening. Sunrise was projected on the synagogue wall. On the eastern wall, where the altar used to be. Projection was also evoking the old times when this building used to be a cinema and the future times of the “kunsthalle sunrise”.
New Synagogue: Pre-Opening
architecture:
Peter Behrens
architect, model:
Martin Jančok
light design:
Laura Murguía Sánchez, Pavol Sabol
site-specific of the instalation:
András Cséfalvay, Jakub Pišek
documentation:
Natália Zajačiková, Marek Jančúch, Peter Pikna, Peter Liška
production:
Vladimír Makovický, Júlia Androvičová,
Jozef Vyšinský, Juraj Dubovec, Michal Hurtaj
The synagogue was pre-opened from 23. 8. till 22. 9. 2012, Wednesday to Friday 2 – 6pm. Big thanks to Nadácii Intenda, ERCO a BELLATRIX for their generous support.
