Maladype Theatre (Budapešť): Skvelý tón v neustálom behu

„Pôdorys tohto divadelného kusu je absolútne rozpoznateľne nositeľom základnej idey či témy: pobehovanie (pohyb) – tón (-y), (hudba, spev) zvuk a nachádzanie (objavovanie), akoby perpetuum mobile, ale vždy v iných, kreatívne riešených abstraktných súvislostiach. Keďže v pohybových abstrakciách sa vyskytuje množstvo humorných a úsmev budiacich mimických alebo gestických prvkov, má opera svoj podtitul – polovážna opera.” Dita Marenčinová (opera.sk)

súčasná (napoly vážna) opera
piatok 7. 9. 2018, 19.00
vstupné: 5,00 /3,00eur
predpredaj na tootoot.fm

Žánrový mix medzi operou, koncertom a pohybovým divadlom, v ktorom neviete, kto je hudobník s divadelným nadaním a kto herec s hudobnými schopnosťami. “Netradičná divadelná produkcia, netradičná opera, a napriek tomu skvelé hudobné divadlo”, píše sa v slovenskej recenzii na operaslovakia.sk.

Predtým, ako zložil maďarský skladateľ a významný predstaviteľ novej hudby a novej zvukovosti László Sáry (1940) toto dielo, asi nikoho by nenapadlo zobrať báseň Sándora Weöresa Témy a variácie ako libreto pre operu. Tú tvoria dvojriadkové texty s opakujúcimi sa slovami “pes, beh, pekný, nádherný, spev“, vždy v inom slovnom zoskupení a prepojení vo variačnej hre. V polovážnej opere je síce všetko inak alebo naopak, súčasne ale má všetko, čo opera má mať – predohra, 12 dejstiev, recitatívy, árie, zbory aj finále. Niektoré sedia s klasickými formami opery, iné sú paródiou na ňu. Herci a hudobníci okrem spevu a svojich nástrojov hrajú aj na rôzne kamenné, drevené alebo iné ozvučené vecičky.

Text: Sándor Weöres
Hudba: László Sáry
Účinkujú: László Borbély (klavír), 
Ildikó Duffek (spev), Kata Huszárik (prednes), 
László Kéringer (spev), Anna Petrovics (flauta), 
Anna Rákóczy (flauta), 
Lajos Rozmán (klarinet), 
Ágota Szilágyi (spev, prednes)
Hudobná réžia: Lajos Rozmán
Réžia: Zoltán Balázs
Koprodukcia: Predstavenie vzniklo v koprodukcii s Qaartsiluni Ensemble a Divadlom Maladype 15. júna  2015 v rámci Medzinárodného seminára a festivalu Bélu Bartóka v Szombathelyi. Inscenácia bola ocenená cenou Artisjus 2016 ako originálna hudobná kompozícia roka.
Dĺžka: 60 min
Trailer: https://www.youtube.com/watch?v=nuRvs7iQWYY

Režisérom predstavenia je Zoltán Balázs (1977), zakladateľ a umelecký riaditeľ Divadla Maladype (2001), ktoré ako jedno z najpoprednejsích maďarských nezávislých divadiel sa sústreďuje na „kolektívne“ hry a na hravú komunikáciu s divákom. Divadlo expanduje vedome do oblasti netradičného divadelného priestoru, v ktorom Maladype hľadá divadelné riešenia a umelecké vyjadrenia, vymykajúce sa bežnému stavu. Balázs v tejto inscenácii svoje umelecké krédo prezentuje plnou váhou svojej umeleckej osobnosti, s evidentne nekonvenčným a odlišným divadelným jazykom. Konzistentný tvar inscenácie hovoril v prospech divadelníkov, hľadajúcich nové, odlišné riešenia, ale aj v prospech diel „abstraktného“ obsahu a formy, a predsa zmysluplné vo svojej podstate. Zoltán Balázs (1977) ukončil Divadelnú a filmovú fakultu ako herec a režisér. Svoje vzdelanie si rozširoval v zahraničí u Roberta Wilsona, Anatolija Vasiljeva a Joseph Nadja. V roku 2011 režíroval v DAB v Nitre Weskerovu Kuchyňu, ktorá bol nominovaná na ocenenia Divadelné dosky.

Autorom hudby je významný predstaviteľ tzv. Novej hudby, maďarský skladateľ László Sáry (1940). Skladateľ je silným zástancom hudobnej kreativity a schopnosti sústredenia sa na novú zvukovosť v hudbe, o čom svedčia jeho skladby s využitím netradičných nástrojov. Štúdiá kompozície poznačili jeho záujem o Novú hudbu, ktorý prehlboval aj návštevami skladateľských kurzov v Darmstadte.  Sáry vypracoval kompozičný systém, zameraný aj pedagogicky: Kreatívne hudobné cvičenia – postavený na netradičných nástrojových a hlasových cvičeniach, ktorými motivuje a znásobuje nielen improvizačné schopnosti, ale vedie adeptov tohto štúdia i k vypestovaniu schopnosti vedieť sa sústrediť. Za hudobnú réžiu zodpovedá Lajos Rozmán, ktorý je zároveň zakladateľom a umeleckým vedúcim popredného hudbného telesa Qaartsiluni Ensemble.

foto: Andrea Tiziani
foto: Miklós Toldy