Na sympózium Ako spraviť výstavu Stana Filka, keď už nežije, sme pozvali aj štyroch mladých umelcov, aby svojimi dielami komentovali Filkove dielo alebo tému sympózia. Martin Vongrej pre výstavu (Fragment výstavy Stana Filka) napísal ako svoje dielo-komentár tento text.
X
áno/nie
Zmeškaná renesancia
Renesancia – renaissance – znovuzrodenie. Bol som si istý, že tvorba Stana Filka má fungovať ako vyústenie umenia. Jeden z možných systémov zahŕňajúcich budúcu existenciu človeka. Systémom vychádzajúci z náboženstva, umenia, filozofie či new age, ktorý je však od nich nezávislý, renesančný, znovurodiaci sa v každom momente. V tom má úlohu Ego, takýto systém obrániť, zároveň si však nutne protirečí v jeho obrane práve svojou čiernou farbou. Rozumieť protirečeniu, ako častá otázka, či tomu umeniu Stana Filka rozumiem. Áno/nie. Stály paradox, ostať v paradoxe, ktorý ma vedie ďalej. Rozumieť je prikloniť sa k jednej strane, k môjmu alebo tvojmu alebo jeho egu. Alebo k takému alebo takému slovu, či farbe. Po dlhom čase sa vraciam k podstate X, ktoré ma doviedlo k Filkovi. Stály paradox, X autoportrét, X človek, X perspektíva – základ renesancie. Nie sme vinní, že sme zmeškali renesanciu.
12. alebo 1. čakra
Aký je ten priestor, ten biely priestor, priestor čakier, ktoré sa netýkajú fyzického tela človeka? Je to náhoda, že sa Filko zaujíma o tmavú či čiernu hmotu a energiu? (odborne ide o skrytú látku a skrytú energiu) Čo je horizont udalostí vo Filkovej tvorbe? Klinická smrť? Hviezda nikam nepadá, je si sama sebe gravitáciou. Vnímanie počas života je metaforou vyžarovania hviezdy, po zavŕšení vyžarovania, sa mení na čiernu dieru, prechádza cez svoj stred, stred X, paradox, cez horizont udalostí. Up to 300000 km/s. Z pohľadu paradoxu, z pohľadu X je jasné, prečo môže byť dvanásta – posledná čakra zároveň prvou.
Musí to mať dušu
Problém inštalácie SF spočíva samozrejme v jeho systéme, stálom systéme – entite spektra farieb SF. Riešením je nadväznosť na jeho systém, teda začať tam, kde je teraz najbližšie on sám, pokračovanie v ante-bigbang, kde pre našu realitu skončil, presne opačne, ako to robí SNG. Samozrejme v prípade, že jeho systém berieme plne do úvahy. V takom prípade inštalovanie vecí bude vytvárať autonómny vnútorný zmysel – veľmi blízky samotnému tvorivému procesu SF. Znovurodiaci sa každým momentom – každým mementom – teda každou hmotnou realizáciou, ktorú zanechal, ktorá tak sama v sebe popiera fetiš originálu, formu, estetiku a vedie nás k etike. Preto treba začať v uvažovaní smerom retro – od 12. farby dole – sem. Všetko sa objasní. Môžeme si vytýčiť jedno centrum, stred, core, fyzický, vedomý, či mentálny, a od neho stavať SF architektúru (fyzickú, vedomú, mentálnu) až po naše každodenné problémy. Nie je tu priestor hľadať umeleckú originalitu. Je ľahké porozumieť, že ďalšia výstava autorsky inštalovaná SF už nebude, neznamená to však, že tie budúce budú horšie alebo lepšie. Hodnotiť môžeme len sami seba. Aj keď tí, ktorí hľadajú umeleckú originalitu, sa v tom budú rýpať ešte zajtra.
Úžitkové umenie
Význam úžitkového umenia presne naopak, ako ho poznáme. Aká je naša skutočná schopnosť zmerať funkčnosť umeleckého diela? Je duša v artefakte sama o sebe, aj keby neexistoval nikto, kto ju vníma, alebo je odčítateľná práve správnym vnímaním? Načo by sa dokázalo spoliehať súčasné umenie – to opositum moderného umenia, keby neexistuje oddelenosť vedomia? Keby myšlienky nepatrili jednotlivcom, ktorí ich myslia? Význam obelisku na Place de la Concore a význam Caldera pred Centre Pompidou – jemne vo vzduchu sa točiace farebné plátky. Náš krehký zdieľaný význam; spoločný odčítateľný význam nášho umenia je presne taký ako farebné fliačky pohupujúce sa vo vánku.
Tá duša je preto to, čo za teba nikto neodčíta.
Martin Vongrej
Paríž
3X12X2016
Martin Vongrej
Stano Filko: Objekt (záber z inštalácie)
