Čo sme robili a čo sa podarilo v roku 2013 (dlhý pokus o krátky report)

Skladať účty treba. Za minulý rok sa toho u nás udialo veľa a aby sme my nezabudli a vám pripomenuli, dali sme dokopy tento zoznam.  Písali sme ho priebežne celý rok, na stavbe a aj vtedy, keď bola Nová synagóga pootvorená verejnosti. Dočítate sa tu, kto koľko a čo dal, čo sme za to urobili, čo sa podarilo, čo sa pokazilo a kam sme sa posunuli.  Rok 2013 bol tretí, odkedy sme sa začali tomuto dobrodružstvu venovať a druhý, odkedy sa začala rekonštrukcia.

Nový rok sme začali symbolicky péefkou s výzvou na trvalý príkaz. Aj malá čiastka – 5 alebo 10 € mesačne posúva náš projekt významne vpred. Niekoľko desiatok ľudí nám už trvalo prikazuje a voláme ich právom VIP, lebo veľké veci si vyžadujú veľa malých krokov. Bez nich by sme neboli pripravení ani na tie veľké (jednorázové dary).

1. Peniaze a podpora

Hlavným partnerom roka 2013 a najväčším darcom bola automobilka Kia Motors Slovakia, nielen pre 30-tisícový grant, vďaka ktorému sme urobili novú bezbariérovú podlahu v centrálnom priestore, ale aj preto, že jej zamestnanci na rekonštrukcii pravidelne pracovali ako dobrovoľníci.

Na stavbe máme ďalších nových sponzorov a podporovateľov – Severoslovenské vodárne a kanalizácie, Cofely, Proreco, Rheinzink, Alu-metal, SEP, Nitrasklo, Auto Glass Recycling, Kontrakting, Brass, Cemix, Anmima. Do radu našich podporovateľov pribudla začiatkom roka tiež firma Colt. Naprojektujú nám vzduchotechniku a pomôžu aj s jej realizáciou. Pre ich projektanta – pána Vojtašáka – je odvtedy synagóga s jej pôvodnými dierami v stenách (po vykurovaní a vetraní) srdcová záležitosť. Ruku k dielu priloží tiež stavebná firma Skanska/Skybau, ktorá vo februári 2014 začína stavať južný balkón (za nákladovú cenu).

Okrem týchto firiem rekonštrukciu finančne podporil Nadačný fond Slovenskej sporiteľne, Nadácia Pontis, manželia Snadíkovci, Stredoslovenská energetika, Slavomír Bodis (Istrofinal), CLL Lietavská Lúčka, Tech Plasty a ďalšie. 15-tisícovým grantom prispel Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku, tieto peniaze išli na rekonštrukciu prostredníctvom žilinskej židovskej obce. Prostredníctvom daňovej asignácie, pri ktorej nevieme zistiť darcov, sme minulý rok získali viac než 20-tisíc €. Ozaj, myslite na nás pri podaní daní, sú za rohom. Pripomíname, že dobrovoľníci asignujú dokonca 3%.

Asi najviac propagovaným finančným darcom v roku 2013 bola Nadácia VÚB, pretože sa rozhodla spolufinancovať každé euro získané vo verejnej zbierke. Takže sme komunikovali vo veľkom. Od júna do októbra sa vám, našim darcom, podarilo vyzbierať viac než 10-tisíc € a tak sme od nich získali rovnakú sumu. Ďalšími 5-tisícmi nás VÚB podporila v rámci zamestnaneckého programu Poklady môjho srdca.

Kvôli peniazom sme sa spustili natoľko, že sme sa pustili aj do obchodu s umením. Prvýkrát sme organizovali aukciu umenia, pomohla nám pri tom Nina Gažovičová a aukčná spoločnosť SOGA. Výsledok predčil naše očakávania– získali sme vyše 22-tisíc €. Peniaze idú do stavby, ale či to stálo aj za tie (naše) nervy, sme sa doteraz nezhodli. Zaujímavé bolo, že hneď ako k umeleckým dielam pribudli cenovky, čítanosť článku na našom webe prekročila všetky doterajšie. Aj preto začíname tento prehľad peniazmi, je to populárna téma, čo si budeme hovoriť. Popritom sme zistili, že darovaním diel nám chce pomôcť veľa ďalších umelcov. Na umenie od nás si tak môžete začať šetriť, predávať budeme aj tento rok.

Každopádne, kľúčovým zdrojom financovania ostáva verejná zbierka, hoci nejde o najväčšiu sumu. Prečo? Lebo podpora prichádza postupne a každý deň. A vďaka tomu vieme napredovať aj vtedy, keď nezískame nič iné väčšie a práce sa nezastavujú. Navyše, peniaze zo zbierky používame na povinné kofinancovanie grantov, na čo by sme inak nemali odkiaľ vziať. Aktivite v zbierke pomáhajú súťaže podobné tej s Nadáciou VÚB. Rovnako sme vďaka počtu vašich darov získali na portáli Ľudiaľudom.sk výhru 420 € a neskôr aj 5-tisíc € od Nadácie TA3.

Celkovo, vrátane aukcie, sme do konca roka 2013 vyzbierali viac než 70 tisíc €, čo sa na Slovensku v kultúre ešte nestalo. Asi vďaka tomu sme dostali nálepku “ako choré deti”. Na vysvetlenie – zvonku to údajne vyzerá tak, ako keby sme založili samostatnú charitatívnu kategóriu. To prirovnanie ale nesedí. Napríklad Dobrý anjel vyzbieral minulý rok viac než 4 milióny. A navyše pocit, že v tej Žiline sú za vodou, nás môže zradiť. Takže späť na zem. Faktom je, že registrujeme takmer tisíc päťsto darcov. Postupne ich mená zverejňujeme.

Pokračovala populárna kampaň Futbal podporuje umenie s MŠK Žilina, futbalový klub za to získal nomináciu na cenu Via Bona Slovakia 2012, ktorú udeľuje Nadácia Pontis za zodpovedné podnikanie a firemnú filantropiu. Od klubu nám za to na účet prišlo takmer 5-tisíc € za prvú sezónu do júna 2013, spolupráca pokračuje ďalej. Okrem peňazí získalo spojenie s MŠK aj ďalší význam – pravidelná podpora z každého predaného lístka inšpirovala ďalších podporovateľov – realitná kancelária Licitor venuje na rekonštrukciu percento z každej predanej nehnuteľnosti, reštaurácia Voyage Voyage na Mariánskom námestí v Žiline prispieva podielom z každého účtu.

Získali sme dar, o ktorý sme ani nežiadali. V októbri nám z ESETu prišiel takýto email: “V mene Nadácie ESET si Vás dovoľujem informovať o schválení finančného daru na rekonštrukciu synagógy v Žiline vo výške 2.500 eur.” Tomu sa hovorí user friendly donor. A ešte tam aj vidíme potenciál rastu.

Agentúra Istropolitana Ogilvy získala za našu spoločnú kampaň s futbalovým klubom MŠK Žilina Bronzový klinec v kategórii Print&Outdoor. Kampaň Kúpte si nesmrteľnosť bola v užšej nominácii súťaže verejnoprospešnej reklamy Žihadlo roku a dostali sme tiež na shortlist ceny efektivity marketingovej komunikácie EFFIE. Propagáciu kampane a aj aukcie umenia výrazne podporila žilinská firma Gryf.

Séria tričiek s motívom Behrensovej synagógy sa vďaka grafickej dielni Uutěrky dočkala aj svojej monochromatickej verzie. Podporiť nás tak môžete aj kúpou trička za 20€.

Z verejných zdrojov sa nám podarilo opätovne získať grant z programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom – 25-tisíc € a tiež tri menšie európske granty z programov cezhraničnej spolupráce CZ-SK a PL-SK 2007-2013. Dohromady viac než 100-tisíc €. Na prácu s nimi  sme museli prejsť vysokou školou byrokracie. Papierovanie v súvislosti s eurofondami je otravné, ale čo už, sú aj horšie veci.

Verejné obstarávanie na rekonštrukciu okien, dverí a mreží vyhrala firma Tanart reštaurátora Andreja Hudeca z Banskej Štiavnice. Ďalšie obstarávanie na návštevnícke centrum zase firma Kleinert architekta Olivera Kleinerta.

Okrem byrokracie máme vďaka (či kvôli?) eurofondom o jeden veľký problém navyše – musíme si požičať, lebo preplatené nám budú až spätne po vyúčtovaní. Úroky banke predstavujú pre náš malý rozpočet neuveriteľnú záťaž, preto – ak nám vie niekto z vás na toto požičať, budeme veľmi vďační.

Nevyšlo nám všetko. V Ekofonde sme žiadali o podporu na plynové tepelné čerpadlo, kvôli ktorému sme zmenili celý systém vykurovania, bohužiaľ, spolu so zmenou vlastníka SPP zamrzli aj všetky aktivity Ekofondu. Rovnako sme neuspeli s našou žiadosťou o podporu od Rotschildovej nadácie v Anglicku (už druhýkrát), ani so zápisom medzi stovku ohrozených pamiatok vo World Monuments Fund (čo vlastne môže byť aj dobrá správa).

Hoci nie je každý deň nedeľa, zázraky sa normálne dejú. Tento sa prihodil nám na konci roka. Zadržte dych. Žilinská firma P&P (Počítače a programovanie) sa (sama) prihlásila s plánom stať sa generálnym partnerom rekonštrukcie a v dvoch nasledujúcich rokoch podporí rekonštrukciu 50-tisícmi €. Vydýchnite si, lebo čítate dobre. Zmluva je podpísaná, dohoda platí. Malá lokálna firma tak na rok 2014 vyfúkla prvé miesto všetkým nadnárodným gigantom. Nechce za to žiadne PR ani marketing, nič. Chce len, aby sme to spravili dobre a podporili rozvoj kultúry v Žiline.

Presne pre rokom sme odišli do Mníchova, aby sme si tam prevzali cenu za rekonštrukciu synagógy – Bauwelt Advance Award. Deň pred jej prevzatím sme o našom projekte rozprávali študentom mníchovskej Technickej univerzity. Pro bono nás do Mníchova odviezli naši priatelia Peter Kollárik a Ľubo Šoška. Odovzdávanie ceny sa konalo na najväčšom nemeckom stavebnom veľtrhu BAU, čo sme využili na oslovovanie sponzorov – najmä stretnutie so zastúpením nemeckého Rheinzinku prinieslo úspech – prísľub titánzinkového plechu na rekonštrukciu strechy – a ten už je na ceste! Podobne sa podaril prísľub od ďalšieho nemeckého výrobcu – firma Schueco nám prispeje hliníkovými profilmi na nové vstupné dvere.

podlaha

dobrovolnici

soga

tricka

kampan

futbal kampan

9586530186_cd762ea376_b

zbierka

2. Architektúra, rekonštrukcia a reštaurovanie

Ocenenie od Bauweltu (a komentáre od poroty) paradoxne prispelo k tomu, že sme sa prvého návrhu od Martina Jančoka vzdali. Bol príliš ambiciózny, možno naivný. Prosto, uvedomili sme si, že takto nie. Martin Jančok už v Mníchove predstavil druhú ideu rekonštrukcie, na ktorej sa ďalej pracovalo počas celého roka. Aj tá, po tom, čo sme si ju otestovali na modeli 1:1, skončila na konci roka v šuflíku. Zistili sme, že myšlienka rampy ako nástroja pre pohyb medzi podlažiami a myšlienka vnorenia nového priestoru pre výstavy a tým vymedzenia pôvodného priestoru synagógy novými stenami funguje, ale. Ale zároveň by pôsobili príliš obmedzujúco pre budúce širšie kultúrne využitie priestoru. Niektoré akcie, hlavne koncerty, by už v synagóge neboli možné. Obmedzovalo by to tiež potenciál architektúry budúcich výstav. Tretíkrát sme sa dostali do bodu nula. Martin Jančok prišiel v medzičase s novým návrhom, ktorý sme ešte neuzavreli, premýšľame o ňom. Zverejníme hneď, ako ho autor definitívne pustí z ruky.

So zmenou architektonického konceptu súvisí aj iná dôležitá vec – v máji prezentovaný návrh horizontálneho pamätníka od Ilony Németh vo forme časových kapsúl uložených v chodníku okolo synagógy možno nebude v predstavenej forme možné realizovať. Jej návrh totiž priamo vychádzal a nadväzoval na pôvodný Jančokov architektonický koncept. Bude preto musieť vzniknúť niečo iné. Otvorene priznávame, že nateraz nevieme, čo to bude. Náš záväzok darcom, že sa ich mená stanú súčasťou umeleckého diela ale samozrejme platí.

Veľká vec pre malé dejiny architektúry sa podarila nášmu kolegovi Petrovi Szalayovi zo SAV. V Múzeu umenia v Olomouci našiel v apríli originálne Behrensove plány, opečiatkované a schválené Žilinským stavebným úradom v roku 1928. Boli súčasťou pozostalosti architekta Šlapetu, ktorý bol prvý oslovený k rekonštrukcii objektu po vojne, jeho návrh ale realizovaný nebol. Konečne sme tak vedeli konfrontovať nálezy z výskumov z originálnymi plánmi architekta. Vďaka štátnemu archívu v Žiline tiež vieme, ako vyzeralo vykurovanie po prestavbe v roku 1955.

Začiatkom roka Ján Hromada dokončil reštaurátorský výskum interiéru a spracoval krátky návrh na reštaurovanie. Pri ďalšom pokračovaní reštaurovania sme sa však rozhodli pre novú spoluprácu s Marekom Repáňom a združením Restart, s ktorými pracuje aj Ivan Pilný z VŠVU. Ivan má za sebou, spolu s Petrom Szalayom, najviac sond v interiéri aj exteriéri, spracoval materiálový výskum a dohodli sme sa, že bude koordinovať ďalšie reštaurátorské práce.

Neustále premýšľanie a prácu na architektúre podporili noví ľudia – architekt Pavol Ružbarský z ateliéru Endorfine, nový spolupracovník Martina Jančoka Matúš Maras, Ľubomír Keľha z firmy KELSO prispel do rekonštrukcie projektom elektroinštalácie, Zdenka Mikulová projektuje požiarne hlásiče a zabezpečenie, Ján Daniš z Falthermu dopĺňa realizačné výkresy k projektu vykurovania od Pavla Niňaja (SAVE),  Spolu na projekte pracuje viac než 20 projektantov, väčšina ako dobrovoľníci.

Jedným zo zrealizovaných návrhov workshopu MestoZÁhrada, ktorý sa konal v roku 2012 na Stanici, je aj označenie kultúrnych pamiatok mesta. Dizajnérovi Petrovi Moravčíkovi a mestu Žilina vďačíme za peknú značku na rohu Novej synagógy. Hľadajte nás pod šťastným číslom 7. Podobne označených bolo počas roka 2013 osemdesiat stavieb v meste.

Čo sa ukrýva v podlahe a stenách synagógy sme sa pokúšali odhaliť so špeciálnymi jednotkami z Centra technického vzdelávania v Trenčíne a s ich armádnym robotom TATRARUV-250. Skúmali sme vzduchové kanály pôvodného vykurovania. Skúmanie útrob dvojitých stien a úzkych kanálov po armádnom robotovi dokončili jaskyniari zo Žilinského jaskyniarskeho klubu a potvrdili sa, že človek sa dostane aj tam, kde stroj nie. Zakreslená mapa dier a vzduchových kanálov sa zrejme nedočká obnovenia pôvodného vetrania a vykurovania, ale dobre poslúži pre všetky rozvody nového kúrenia, vzduchotechniky a elektroinštalácie.

Hoci sa architektúra ešte len vyvíja, stavba významne napreduje. Podarilo sa naozaj veľa. Začali sme v prístavbe synagógy, kde sme okrem nových prípojok vody, plynu, elektriky začali chystať hygienické a technické zázemie pre budúcu prevádzku. Prekvapilo nás množstvo nečakaných úloh – napríklad podkopanie a podbetónovanie celých základov.

Vyliatiu pancierovej betónovej podlahy v centrálnom priestore predchádzalo dvojmesačné kopanie celej podlahy, zemné izolácie, v betóne je zaliate aj prvé podlahové vykurovanie.

Veľa sme búrali – postupne odchádzajú na skládku (ktorú neplatíme vďaka podpore spoločnosti T+T a Mesta Žilina) desiatky (až stovky) ton sutiny a iného materiálu.

Obnovili sa mreže a rámy okien, všetkých 89 okien je zasklených dvojsklami a vyrobené sú tiež nové vstupné dvere (kvôli prebiehajúcim prácam sme ich všetky neosadili).

V prístavbe pri vstupných schodoch do synagógy sa na jeseň začalo pracovať na návštevníckom a informačnom centre, ktoré by sa malo otvoriť už na jar 2014 a bude prvým nastálo otvoreným priestorom. Okrem vykopania takmer dvojnásobne väčšej jamy oproti plánu nás opäť neplánovane prekvapila nutnosť podbetónovať základy, čo zdržalo práce aspoň o mesiac. Do Vianoc sme však stihli priestor vymurovať a zakryť, natiahli sme tam prípojky vody, vykurovania aj elektriky. Na výstavbu návštevníckeho centra môžete aj naďalej prispieť na portáli Dobrakrajina.sk.

Do konca roka sme sa stihli pripojiť na novú elektrickú prípojku a prestali sme susedom v čajovni vyhadzovať poistky. Do Vianoc sme stihli zašalovať schody a podlahu v prístavbe.

V prvej polovici júla sme postavili 17 – metrové lešenie a začali sme reštaurátorské práce na kupole. Šestica slovenských a poľských reštaurátorov za dva týždne vyčistila od nepôvodných vrstiev jej prvú polovicu. Zaplatilo sa to z cezhraničného EÚ grantu. S čistením omietok pomohlo päť študentov z Katedry dejín umenia Univerzity v Lodži a tiež dobrovoľník Maroš Remeselník, ktorý si dal brigádu na špaletách okien.

V auguste sme zbúrali komín zo 60-tych rokov. Začali sme traja a z plánovanej dvojdňovej brigády bola nakoniec 2-týždňová makačka komanda brigádnikov. O tom, že netreba veriť vlastným odhadom situácie sa na stavbe presviedčame pravidelne.

V lete išla do zeme aj prvá časť vzduchotechniky (Gremi Klima). Nasledovali izolácie z penoskla, podlahové vykurovanie a novú betónovú podlahu inaugurovala Pecha Kucha Night 20. septembra.

Najväčším a najdrahším dobrodružstvom roka bola určite výmena strechy, ktorú realizuje žilinská firma Kontrakting a materiálom na ňu prispel Rheinzink a Isover. Vyše 100-tisícovú investíciu nemáme ešte spolovice pokrytú, ale veríme si a práce pokračujú aj vďaka teplej zime.

baumweld

10656203684_086907f721_b

mesto-zahrada-behrens

novasynagogasocialky9367662827_bb6e52bcdd_z

Screen Shot 2014-01-16 at 14.16.14

11868348264_45f7e68ab8_b

strecha

3. Program a aktivity

V apríli sa na starej radnici v Žiline opäť stretli odborníci. Prišli aj kolegovia z Poľska. V rámci medzinárodnej konferencie (Pre)myslieť architektúru sme riešili otázky prezentovania architektonického dedičstva modernizmu, uchovávania a sprostredkovania jeho historického významu lokálnej komunite a podobné veci.

Počas šiestich týždňov od 12. mája do 15. júna sme sa mohli stretnúť na šiestich pootvoreniach synagógy. Základňu tvorilo Pódium od českého architekta Jakuba Kopca. Na 200 metroch štvorcových sme si vyskúšali výstavu, koncert, konferenciu aj módnu prehliadku, bedmintonový turnaj a záver patril deťom.

27. a 28. mája sme organizovali seminár vo Vile Tugendhat v rámci cezhraničného projektu s takto dlhým názvom: Česko-slovenský tandem návštevníckych centier pamiatok medzivojnovej architektúry európskeho významu v Žiline a Brne a ich prínos k rozvoju cezhraničného cestovného ruchu. V tejto súvislosti jedna rada pre tých z vás, ktorí pokukujete po eurofondoch – treba im dávať takto dlhé a popisné názvy. Komisie to majú radi.

Pootvorené zostalo tiež pre veľkolepý koncert orchestru Solamente naturali s Ivou Bittovou. Skladbu Vladimíra Godára Mater videlo viac než 350 divákov, ktorých neodradila ani extrémna zima. O týždeň na to sme si vyskúšali, že synagóga môže slúžiť aj ako svadobná sieň. Svadba architektov Jara Takáča a Broni Tarnócyovej bola síce súkromnou, ale veľkou slávnosťou. Sériu Pootvorení zakončila októbrová predaukčná vystáva, ktorú sme nainštalovali do 1:1 dreveného modelu výstavných stien a rampy (ktoré sa ale nakoniec stavať nebudú).

Rekonštrukciu synagógy sme po celý rok prezentovali na rôznych fórach – na zimných hrách židovskej športovej organizácie Maccabi na Štrbskom plese, na Kolokviu historikov architektúry na FA STU, na Ignite Show v Prešove, Pecha Kucha Night v Košiciach, na Dňoch architektúry a dizajnu (DAAD) v Bratislave, na univerzite v Ústí nad Labem a tiež študentom na FA STU… a inde. Kurátorku Katarínu Gatialovú sme vyslali do Kodane na seminár o budúcností inštitúcii typu kunsthalle. Evanjelizujeme radi. Vzdelávame sa ešte radšej.

V lete sme spustili nový web – vďaka Petrovi Liškovi, ktorý je zodpovedný aj za celý náš vizuál. Náš facebook sleduje viac než 2100 ľudí.

Zúčastnili sme sa konferencie o európskom židovskom kultúrnom dedičstve v Krakowe, kde sme získali kontakty na dôležité inštitúcie vrátane amerických židovských nadácií. Budeme sa uchádzať o podporu. Už tento rok rekonštrukciu synagógy podporil aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Bratislave.

Uskutočnilo sa druhé stretnutie Rady pre obnovu Behrensovej synagógy, ktorá vznikla pred rokom.

Pred Vianocami sme obdarovávali našich darcov kresbami od nemeckého umelca Matthiasa Beckmanna.

Pressburger Klezmer Band zorganizoval benefičný koncert v Bratislave, Ľubica Rybárska spievala benefične v Dome umenia Fatra a v RTVS nás vybrali do svojho predvianočného turné koncertov Advent 2013. Prvá firma (M-Kreo) vytlačila synagógu na svoju PF-ku a v ankete denníka SME nás pár ľudí spomenulo medzi výstavami roka, hoci sme žiadnu skutočnú výstavu nerobili.

Bol to hustý rok, tvrdý. Začali sme ho na mizine a skončili na mizine. Medzitým sme ale urobili robotu za viac než 200-tisíc €. Sme predsa nezisková organizácia – “čo zarobíme, to rozdrbeme“. Posunuli sme sa. Veľa sme sa naučili, veľa sme diskutovali. Boli aj hádky, aj tichá domácnosť. Ale stále držíme spolu. A stále na tom robíme (vo väčšine prípadov) zadarmo. Zažili sme zopár „zázrakov“ (áno, šťastie praje pripraveným), prišlo veľa návštev (dve turistky špeciálne za synagógou až zo Švédska), študentov aj budúcich divákov.

Celé toto nám prerástlo cez hlavu, z Novej synagógy sa stala verejná záležitosť, doslova hnutie. Naša spoločná vec – Cosa Nostra.  (Ale pozor, my nie sme mafia.) Skrátka, tento príbeh už nepíšeme iba my.

Ak chcete vidieť viac fotografií, pozrite si celý fotoarchív na našom Flickri.

PF 2014 a ďakujeme, že budete (stavať) ďalej s nami. Tento rok to zrejme ešte nestihneme, ale našu vec dokončíme.

podium-deti

pecha kucha

badminton pootvorenie 2

10656178466_941f46f5d5_b

Generálny partner

Hlavní partneri rekonštrukcie 2013 – 2014