VENI ensemble / 30 rokov

VENI ensemble, špičkový slovenský súbor v oblasti interpretácie hudby 20. a 21. storočia, príde koncertom osláviť svoju tridsiatku aj do Žiliny. Zakladali ho angažovaní a pre novú hudbu nadšení študenti ešte v časoch socializmu. Vďaka ich širokému záberu aktivít sa dlhodobo a systematicky nezačal dopĺňať len program koncertných sál, ale aj kapitoly dejín hudby, ktoré nás aj vďaka VENI ensemble a spolupracujúcim skladateľom a hudobníkom zasadzujú do medzinárodnej profesionálnej hudobnej komunity.

Ôsmy koncert v rámci turné VENI ensemble k 30. výročiu súboru pre súčasnú hudbu
utorok 20. 11. 2018, 19.00, centrálny priestor
vstupné v predpredaji na tootoot.fm – 5,00 € / 3,00 €
vstupné na mieste v deň koncertu od 18.30 – 6,00 € / 4,00 €

Účinkuje VENI ensemble:
Veronika Vitázková / flauta
Branislav Dugovič, Ronald Šebesta / klarinety
Martina Lišková-Kamenská / basklarinet
Nikolaj Nikitin / tenor saxofón
Robert Kolář / trúbka
Vojtěch Šembera / spev
Ivan Šiller / klavír
Fero Király / obsluha zvukového záznamu, syntetizátor
Tibor Feledi, Erika Krkošková / syntetizátory
Milan Osadský / akordeón
Juraj Beráts, Michal Matejka / elektrické gitary
Dalibor Kocián / vibrafón
Lenka Novosedlíková / veľký bubon, malý bubon, objekty
Andrej Gál / violončelo
umelecký vedúci Daniel Matej / dirigovanie, elektronika, objekty, hlas

Program koncertu:
Martin Burlas (1955): Z môjho života (1992), pre klavír, vybrané nástroje a zvukový záznam
Daniel Matej (1963): KYaRIaE (2018), premiéra, verzia pre zvukovú stopu, dva mužské hlasy a komorný súbor
Karlheinz Stockhausen (1928 – 2007): Aus den sieben Tagen (1968), výber pre ľubovoľný počet hráčov

Za 30 rokov existencie sa v súbore vystriedalo viac ako 250 domácich aj zahraničných umelcov. VENI ensemble spolupracoval s mnohými dirigentmi, sólistami a súbormi ako Amadinda Percussion Group, Tonino Battista, Hugh Davies, David Dramm, Hilary Jeffery, Magdaléna Kožená, Marián Lejava, Jana Lewitová, OVER4tea, Anton Popovič, Zoltán Rácz, Jon Rose, Elliott Sharp a ďalšími. Kmeňový repertoár VENI ensemble tvoria predovšetkým pôvodné diela skladateľov zoskupených okolo súboru, diela názorovo spriaznených autorov zo zahraničia a diela osobností hudby 20. storočia, ktorých tvorba bola impulzom k zrodu a formovaniu hudobných poetík uvedených skladateľov (patrí k nim predovšetkým Charles Ives, Edgard Varèse, Giacinto Scelsi, John Cage, Iannis Xenakis, Earle Brown, Karlheinz Stockhausen, James Tenney, Terry Riley a i.). Časť repertoáru VENI ensemble sa formovala a formuje v priamej spolupráci s mnohými významnými skladateľmi súčasnosti (Louis Andriessen, Richard Ayres, Gavin Bryars, Martin Burlas, Allison Cameron, Hugh Davies, David Dramm, Christopher Fox, Peter Graham, Hilary Jeffery, Zygmunt Krauze, Chris Newman, Steve Reich, Elliott Sharp, Christian Wolff a i.). V ostatných rokoch sa kľúčoví predstavitelia ansámblu venujú najmä pedagogickej činnosti v rámci otvorenej platformy VENI ACADEMY, ktorá si získala nielen mimoriadnu pozornosť v odborných kruhoch doma aj v zahraničí, ale aj priazeň poslucháčskej obce na Slovensku, ako aj v iných krajinách Európy. (Daniel Matej)

VENI ensemble patří v oblasti soudobé hudby bezpochyby ke slovenské interpretační špičce. Během dvacetileté existence se vyprofiloval v soubor s jasnou dramaturgickou linií a vysokou hráčskou kvalitou. Na celém Slovensku ani v Čechách nenajdeme soubor s bohatší minulostí, pokud se týče spolupráce se světovými skladateli či interprety! Pod uměleckým vedením Daniela Matěje a také úctyhodným počtem vysoce kvalitních hráčů představuje VENI ensemble soubor skutečně evropské úrovně. (Jaroslav Šťastný, aka Peter Graham, pri príležitosti 20. výročia vzniku súboru, 2008)

Bola to zvláštna doba. Husákova normalizácia bola ešte stále na vrchole. V kníhkupectvách bolo občas možné kúpiť nejakého Hrabala či Slobodu, vychádzali krásne platne Deža Ursínyho, bratislavským sviatkom boli džezové dni a v kinách už bolo možné vidieť aj Hanákove Obrazy starého sveta. Do divadiel sa chodilo na katarzne pôsobiace šifry slobodnej komunikácie, v malých (často na iné účely určených) výstavných sieňach sa pomaly začali objavovať aj obrazy nekonformných výtvarníkov. (…) V koncertných sieňach mohol človek počuť dobre zahraného Brahmsa, Čajkovského, či Beethovena, občas dokonca aj Bartóka, či Stravinského. O tvorbe Erika Satieho, Johna Cagea, Terryho Rileyho či Arva Pärta však vedel len úzky okruh dobre informovaných znalcov. Pre skupinu študentov VŠMU okolo Juraja Beneša a Milana Adamčiaka to bolo málo a rozhodli sa niečo urobiť. (…) „Chýbalo nám skoro všetko,“ spomína vtedajší študent, dnešný docent kompozície a umelecký vedúci VENI ensemble Daniel Matej. „Chodili sme na festival Varšavská jeseň a tam sme si uvedomili silu naživo hranej súčasnej hudby. Bolo to oveľa intenzívnejšie než nahrávky. Chceli sme počúvať hudbu, ktorú tu nikto nehrá a tak sme si ju začali hrať sami.“ (…) Že VENI ensemble priniesol niečo nové a zaujímavé, bolo jasné od úplne prvého koncertu. V prvom rade priniesli hudbu, ktorá sa na Slovensku jednoducho nehrala. O tvorbe amerických minimalistov a ich európskych súčasníkov si tu mohli vážni záujemcovia akurát kde-tu niečo prečítať (dobrým zdrojom boli polooficiálne publikácie pražskej Jazzovej sekcie). Počuť, ako znejú naživo mohli až po vzniku VENI. Nešlo však len o to, čo, ale aj ako VENI hrali. „Snažili sa hrať čo najlepšie, s veľkým nadšením a vnútorným nasadením,“ hodnotí ich výkon hudobný skladateľ Martin Burlas. Tým nasadením sa skutočne blížili autentickosti rockovej kapely. Od začiatku sa im darilo prezentovať aj pomerne komplikovanú a náročnú hudbu tak, že aj nie dostatočne vzdelaný poslucháč mal – vďaka nadšeniu hudobníkov – šancu tejto hudbe porozumieť a vnútorne ju spracovať. Treťou zvláštnosťou VENI bola dovtedy v oblastiach vážnej hudby nevídaná neformálnosť. Samozrejmosťou bolo, že členovia súboru nevystupovali v oblekoch, ale v civile. Napriek tomu (alebo práve preto?) dokázali na koncertoch bez straty autentickosti vytvárať atmosféru priam sakrálnej vážnosti či sarkastického humoru. Pri jednom ani pri druhom nestrácali tvár, zostávali sami sebou. (…) Súčasná vážna hudba je niekedy ako cirkevná sekta – chodí na ňu len úzky okruh stále tých istých ľudí,“ hovorí jeden z prvých členov VENI ensemble, dánsky kontrabasista Jesper Egelund Pedersen. „Koncerty VENI boli však iné. Bolo tam veľa nadšených mladých ľudí, atmosféra bola ako na klubových rockových koncertoch. Bolo evidentné, že tu ide o niečo nové a vzrušujúce. Nielen na Slovensku to bolo výnimočné. (…) Dnes je súbor VENI samozrejmou súčasťou slovenskej hudobnej scény. Napriek generačnej výmene a pokročilejšiemu veku zakladateľov, sú jeho vystúpenia (azda aj preto, lebo ich nie je veľa) stále zvláštnymi udalosťami. „Hráme len hudbu, ku ktorej máme blízky vzťah. Je to predovšetkým americká avantgarda, minimalizmus, súčasná hudba a jej prienik s rockovou alternatívou. Chceme byť súborom akými sú rockové kapely. Hráme vlastné skladby a hudbu, ktorú máme radi,“ charakterizuje zvláštnosť VENI ensemble Daniel Matej. (Juraj Kušnierik v článku pri príležitosti 20. výročia vzniku súboru, 2008)

– –

Koncert organizuje Medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu – Slovenská sekcia v rámci projektu VENI 30, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a SOZA.

VENI ensemble – 1989, Moyzesova sieň, foto: Milan David

VENI ensemble – 2017, A4, foto: Ctibor Bachratý